Potom je tu možnosť editácie. Do knihy dodatočne nemôžete vstupovať. Ale na web? Obsah sa dá rozširovať. Keď sa niečo ukáže ako nadbytočné, dá sa to vymazať. Ak sa ukáže niečo ako chybné, dá sa to opraviť.
Zo svojej stránky sa nesmierne teším. Už len kvôli sebe. Prečo?
Človek má v myslení obsah, ktorý je akoby v priestore. Poznatky nielen nasledujú za sebou ale aj nejako súvisia s ostatnými. Je to čosi ako usporiadanie ľudí v kine.
Nie je to len o tom, že v kine je naraz Ferko, Jožko a Marienka. Oni majú aj svoje miesta. Ferko sedí kdesi dole vľavo a Jožko s Marienkou sedia na balkóne. Teda nie sú všetci spolu. Keď vám niečo hovorím alebo to napíšem, sú to vždy jednotlivé slová, ktoré idú za sebou v rade. Čiže používam dvere, cez ktoré dokáže prejsť naraz len jeden človek. Takže Ferko, Jožko a Marienka prejdú dverami za sebou. Veľký problém je, že takto sa stratili ich priestorové väzby. Zrazu sú Ferko, Jožko a Marienka spolu. To v kine takto ale nebolo. Všetci tam boli, ale nie v jednej skupine. A teraz sú. Čo s tým? No musím ich nejako zoradiť a do textu vložiť nejaké dodatočné informácie, aby ich niekto vedel vo svojej hlave zasa rozsadiť tak, ako to bolo v mojej. Nuž obrazne povedané na toto treba myslieť pri tvorbe textu.
Keď si čítam po sebe, čo som napísal a zdá sa mi, že z textu aspoň približne vyplynú také súvislosti aké tam vidím ja, tak som veľmi spokojný. Tento príklad je samozrejme veľmi zjednodušený, ale chcem tým len naznačiť odkiaľ asi pramení moja radosť z toho, čo som napísal. To, čo si človek myslí a to, čo napíše sú akoby dva rôzne druhy kódovania a zladiť ich nie je hračka.
Tak a to je dôvod prečo sa zo stránky veľmi teším. No dosť už sémiotiky.
Problematika zastavenia myslenia má podľa mňa veľký potenciál zlepšiť život mnohým ľuďom, ktorí by boli ochotní uvažovať týmto smerom. Ono to už veky funguje, len je to zvyčajne pod hlavičkou spirituality alebo dokonca mystiky. Ja sa zaoberám len psychologickým aspektom práce s myslením. Myslím, že sa mi podarilo opatrne vycúvať z náboženských väzieb bez toho, aby som nejako poškodil významy, ktoré to má. Nie je to nič nové. Originálne je to tým, že to píšem ja. Tak ako by to bolo originálne, keby ste to písali vy. Teda ktokoľvek. Akýkoľvek neodkopírovaný text je originálny. V čom vidím hodnotu? Pokiaľ píšete recept na bryndzové halušky, tak váš text bude originálny z podstaty veci. Ale je to pomerne jasný problém a myslím si, že je tu máločo vylepšovať. Ale pokiaľ píšete o problematike vnútorného sveta človeka, tak to je oblasť, ktorá sa veľmi ťažko popisuje slovami. Často sa využíva poézia a umenie vôbec. V tejto oblasti môže mať originalita nazvime to vysokú úžitkovú hodnotu. Nikdy totiž neviete, či práve váš popis niekomu nepomôže pochopiť súvislosti, ktoré dokážu život značne rozjasniť.
Pokúsim sa do blogu postupne zaraďovať texty z mojej webovej stránky, lebo sa mi zdá, že takto sa otvára nový priestor na možnú komunikáciu. Ak vás to zaujalo, tak stránka je na adrese https://podsvietenie.webnode.cz/
Čo tým vlastne sledujem? Čo ak už existuje podobná škola a ju takto nájdem a môžem sa k nej nejako pripojiť? Čo ak to zaujme nejakého odborníka a rozvinie to? Ak to nezaujme odborníka, tak možno študenta psychológie, ktorý môže z mojej stránky čerpať materiál do seminárnych prác. Čo ak niekto urobí na túto tému napríklad diplomovú prácu? To by znamenalo, že myšlienky minimálne overí a všade dodá príslušné citácie, aby vznikol skutočne odborný text. Tiež by to chcelo solídny výskum, nejaké chytré metódy, štatistiku a tak. Najprv skúsim slovenčinu, potom prípadne češtinu, potom to možno skúsim preložiť ďalej a uvidí sa, či to má ten potenciál, ktorý tomu pripisujem.
Ak by sa to nijako nerozvinulo, nič sa nestane. V podstate mojej koncepcie o myslení je totiž poznatok, že minimálne tak zaujímavý ako výsledok je samotný proces. Ako prvému to musí fungovať mne. A to funguje. Takže účel to plní. To, že mám snahu aby vám to niečo povedalo nie je zas až tak altruistické. Svet vnímam totiž ako uzavretú kabínu výťahu.
Sme tu natlačení. Keď si niekto uľaví, tak to musíme dýchať všetci. Toto je skutočný dôvod, prečo mám snahu, aby čo najviac ľudí malo obrazne povedané v poriadku zažívanie :-)
Zdá sa, že mnoho ľudí uvažuje podobným smerom ako ja. Keď sa započúvam napríklad do textu piesne Unikát, ktorú spieva Mária Čírová, tak to je ten smer. Alebo do piesne IMT Smile Cesty II. triedy. Aj tam to je. Ďakujem textárom. Musím si to hneď zasa pustiť :-)
***
