Kde je tá chyba? Na stránke https://podsvietenie.webnode.cz/ tvrdím, že vnímanie či intenzita pozornosti vytláča myslenie. Pochopiteľne svoju teóriu osobne využívam a stále testujem. Natrafil som však na jednoduchý experiment, ktorý popiera platnosť toho, čo tvrdím. Ukazuje sa však, že to nepopiera, len obmedzuje. Mne osobne brzdenie myslenia výborne funguje. Veď preto som tým nadšený. Určite si teraz pomyslíte, že je to preto, lebo som určite "pribrzdený". Nuž je to zábavné, to nepopieram. Ale nie je to čosi, čo by som snáď vymyslel ja. Veď je to už celé veky súčasťou iných učení, napríklad zenu. Len mňa to zaujíma čisto z psychologického hľadiska. V mojom popise nie je vôbec nič sakrálne či mystické. Ale poďme k veci. Kde je vlastne tá chyba? Ako som ju objavil?
Zadal som svojmu mysleniu jednoduchú nekončiacu matematickú úlohu. Počítanie. Tvorbu radu čísel nasledujúcich za sebou. Jedna, dve, tri, štyri, päť ... atď. Zároveň som začal zasycovať vedomie vnímaním svojim zvyčajným spôsobom. Začal som sa dívať "naširoko", teda aj periférne, sledovať svoj dych, počúvať zvuky a podobne tak ako to pospisujem na stránke. Lenže počítanie čiže myslenie sa mi nezastavilo! V mojej teórii predsa tvrdím, že vnímanie myslenie vytláča z vedomia. A tu zrazu zisťujem, že myslenie sa vytlačiť jednoducho nenechá. Čo to má znamenať ? Ako je to možné, že mne to za iných okolností bežne funguje ?
Pár dní som bol dosť frustrovaný. Lebo užitočnosť mojej stránky či celej snahy sa prezentovať vidím práve v schopnosti popísať to, čo deje človeku "vo veži". Možno vás napadne, že mi tam asi "straší". Nie, ubezpečujem vás, že som celkom normálny. Teda aspoň do tej miery ako to človek vôbec môže o sebe tvrdiť. Ale isto by ste sa dobre zabavili, keby ste mi videli do myslenia. Aj by ste hlavou pokrútili, či sa začervenali. Ale vráťme sa k veci.
Zdá sa, že som na to prišiel. Nazval som to "Problém nohy vo dverách." Ak chcete zatvoriť dvere a zároveň v nich máte svoju nohu, tak sa vám to nepodarí. Skúsim to objasniť.
Predstavme si prúd myšlienok ako prúd áut idúcich po hlavnej ceste. Z vedľajšej cesty sa tam chystá vojsť autobus, ktorý predstavuje totálne nasýtenie vedomia vnímaním. Ak sa v prúde áut, čiže myslenia, tvoria prirodzené medzery, tak autobus bez problémov na cestu odbočí. To je môj prípad. Ale ak sa myšlienky tlačia tesne jedna na druhú ako je to v experimente, tak autobus sa na hlavnú cestu nedostane. No a tu som sa zasekol. Je tu však jedna možnosť. A to tá, že niektoré auto zastaví a autobus pustí. To by však znamenalo, že sa vzdá svojej prednosti v jazde.
Zaujímavé je, že duchovné smery zdôrazňujú potrebu čohosi takéhoto. Možno to niekto popíše ako potrebu pokory. Niekto to popíše ako potrebu myslieť na Boha. Moderný človek to možno popíše ako potrebu vidieť čosi väčšie, akýsi celkový tok dopravy. Neviem, ako by sa to dalo presne dalo vyjadriť a to je práve problém. Čo to je, to, že niekto na hlavnej ceste zastaví, vzdá sa svojej prednosti v jazde a vpustí autobus z vedľajšej cesty. A to aj v prípade, že vodiči idúci za ním začnú nervózne vytrubovať.
Najdôležitejšie je uvedomiť si, že prednosť v jazde, zákony, predpisy, ich tvorbu, vykonávanie atď. vo vašej hlave stanovujete VY !! VY ste vo svojej hlave kráľ, prezident, predseda vlády, minister dopravy, policajný prezident, šéf kukláčov, či výkonný dopravný policajt. Takže keď VY poviete, že sa to nedá, tak to tak jednoducho bude.
Celá táto problematika brzdenia myslenia je ťažko komunikovateľná podľa mňa práve kvôli "statusu". Ja vidím problém v tom, že nepíšem k vám ako k človeku ale k vášmu ministrovi dopravy vo vás. Ak je len trošku ješitný, tak sa týmto vôbec nebude zaoberať. Prípadne ma nechá vyviesť ochrankou už z vestibulu svojho ministerstva.
