NIE je to az take zleee....
Mohlo by to byt aj horsie.
Pozriem kus veselsie do tych modrych vyplestenych kukalov oramovanych kvapkami vody a rozospato vyplavam z kupelne.
Caj to spravi.
Silny cierny caj s mliekom ma zachrani.
Nalejem vodu do kanvice, zapnem kanvicu, vyberiem hrncek, smarim don jeden sacok, kanvica sa pomaly prebera k zivotu, ja este stale nie. Este stale volajako zaostavam. Odsuchtam sa k pocitacu, nakopnem stroj, a kym sa ten preberie, ziiiivajuc si zalejem cajik. Odcupkam nazad k pocitacu (uz to ide rezkejsie - dobreee znamenie! ) a automaticky preberam postu a odkazy.
Z citania mailov ma vyrusi suchot, hrkot, a slabe zivnutie.
Skvely vynalez. Taka srandicka, co vam vysiela zvuky z detskej izby rovno od postielky do druhej izby, aby ste poculi ako vas drobizg dycha, spinka, zaplace alebo sa smeje zo sna. (..lebo aj to Lila robi, okrem ineho..)
Lila sa prebudza.
Najskor tak opatrne, potichucky.
Iste rozlepila dosiroka svoje velke kukadla a skuma okolie. Ma rok a pol. Este stale skuma. Vsetko. Vzdy a vsade.
Podla suchotu v postielke sa teraz prehyba, vytahuje, natahuje rucicky ako taky maly budha. Ranna joga musi byt. Prichadza dalsie zivnutie. Nasleduje prve odkaslanie, styrikrat zahmka, este raz odkasle - musi si predsa rozcvicit hovoridla, kym nieco vypusti do sveta predsa, nie?
A potom to pride!
Najuuuuzasnejsia prva veta dna, aku som kedy pocula.
- "Well done!" , nahlas a so vsetkou vaznostou zahlasi krpec.
Zasmeje sa a spokojna sama so sebou, ako sa fajne nabuvala, sa zacne prihovarat macikovi.
No existuje lepsi start do noveho dna??
Mi povedzte . . .
