Vyšiel von,aby sa ochladil. Rozbúrený vietor sa mu preháňal vlasmi a hnal ho stáledopredu. Neveštilo to nič dobré, ale on si to ani nevšimol. A keby aj,bolo mu to jedno. Nevedel, kam ide. Stratil posledný bod svojho smerovania.
Ruky vovreckách boli spotené a studené. Dlhé vlasy mu šľahali do tváre, oči saneprítomne dívali pred seba. Okolo úst sa mu vytvorila vráska. Dlháa hlboká. Dodávalo mu to výraz akejsi mučivej bolesti a odhodlania.Odhodlania ku skoku.
Zrazu zarazenezastal. V tráve vedľa cesty zbadalmalý predmet. Prekvapene ho zodvihol a pozorne si ho prezrel. Začudovaneho vložil ho do vrecka. Do údov sa mu vrátila sila, jeho krok sa stal svižným a rýchlovykročil naspäť.
Zastal pridverách a zazvonil. Otvorila mu. V modrých rifliach a zelenom svetri.Zatvárila sa prekvapene. Oči sa im stretli.
Podal jejpredmet, ktorý doteraz ukrýval vo vrecku. Pozrela naňho prekvapeným pohľadom. Ažteraz zistila, čo jej chýbalo. Vzala si od neho svoje srdce a vložila siho do hrude.
Sadolsi na stoličku a vydýchol si. Dokonca sa trochu usmial a pozrel sa naňu. A uvidel, že pred ním zase stojí človek.
