Nejdem písať o nadčasovej otázke bytí a nebytí, či byť bitý a čipohár je pitý alebo práve rozbitý.
Alepredsa to aspoň trošku súvisí s témou. Viete, snažím sa písať aspoň troškunie až tak odveci, ale od veci k veci, od súvislosti k súvislosti,alebo, ak chcete, od srdca k srdcu.
Viete,čo ma trápi? Rozmýšľala som, či sú v dnešnej dobe pokroku a skokudôležité také prežitky ako dĺžne a mäkčene – jedným slovom diakritika. Veďaj na slovenských „četoch“ sa píše bez nej, kto by sa dnes zdržoval stlačenímvyšších „ťukadiel“ klávesnice. Čo si o tom myslíte?
Každý deň píšeme veľa sms-iek, e-mailova kadejakých takých „písaničiek“, ktoré pre krátkosť času (resp. po angl.sa tomu povie laziness) píšeme bez mäkčeňov a dĺžňov. Áno, je tojednoduché, rýchlejšie...
Aleštúrovci to s nami mysleli dobre. A aj ja si od jednej príhodymyslím, že mäkčene sú dôležité. Lebo keď niekedy pochopíte niečo zle, môže tomať ďalekosiahle dôsledky. Príde vám sms: „jeee parada spravil som to, mam decko“.
Jednyby to prečítali „ďecko“, iní „déčko“. No, povedzme, nie je to rozdiel??? Niektosa teší, že spravil skúšku na písmeno „D“...A ja mu namiesto toho gratulujemk narodeniu dieťaťa...
