Hľadám rovnobežnú rovinu β ku rovine α.
Moment, najprv zistím, čo je to rovina...
Mám tupú ceruzku. Kde som dala strúhadlo?
Požičiam si od sestry. Ale kde ho má odložené? Neviem. Alemá tu ceruzku.
Hm, zaujímavá pesnička...Downtown. Ale ja si spievam:„Pátá!“
Som unavená. Idem si nastaviť budík...
Počkať, veď rysujem! Hľadám rovnobežnú rovinu β ku rovine α.
Keby som tak mala aspoň pravítko....Škoda, že tu nie jeZdenka, tá by mi istotne požičala. Ako každú hodinu matiky.
A čo mi tá Lucka nepíše? Veď vravela, že mi napíše hneďpo stretnutí s Maťom...Vari sa nepohádali..?
V tom rádiu hrajú takú peknú pesničku...
Všetky svoje hriechy priznávam...Vytrhnuté srdce ti na dlanipodávam....
Hľadám rovnobežnú rovinu β ku rovine α.
Aha, tu by sa to dalo narysovať.
Ale prečo mi Lucka stále nepíše?
Mala by som sa ísť mrknúť na net, či nemám novú poštu.
Dokelu, to nie je dobrá rovina!
A ešte som aj sestrinu ceruzku zlomila.
Nevychádza to.
Je mi zima na nohy. Ale nechce sa mi ísť po papuče.
Ale kde som dala gumu??? Aha, tu je, pod Literatúrou.
S tou ceruzkou sa jednoducho nedá kresliť. Je tupá.
A ja nemôžem nájsť strúhadlo.
Chce sa mi spať!
Ceruzka je tupá!
Ale ja nemám strúhadlo.
Chce sa mi spať.
Narysujem si to v škole.
To aby som si privstala.
Aha, ešte musím nastaviť budík.
Ale kde je strúhadlo?
