Určite nechcem, aby si ktokoľvek myslel, že nevítam možnosť investovať zhruba 18 miliónov eur do rekonštrukcie zvyšného areálu bývalej tabakovej továrne na Strojárenskej ulici v Košiciach. Rozhodne nie som ani odporcom podpory kreatívneho priemyslu, ktorý sa v zmodernizovaných priestoroch má usadiť.
https://www.tasr.sk/tasr-clanok/TASR:20201108TBB00113
Situáciu a problémy kreatívcov poznám veľmi dobre a chápem ich. Viacero klientov mojej advokátskej kancelárie pochádza z tohto odvetvia alebo z IT.
Chápem župu, že by bola škoda neuchádzať sa o výzvu Ministerstva kultúry SR, ktorá slúži na podporu kreatívneho priemyslu. A peniaze z nej by sa mali použiť na rekonštrukciu chátrajúcich priestorov a nákup technológií na vybavenie budúceho kreatívneho centra.
Link na článok o investícii:
https://www.tasr.sk/tasr-clanok/TASR:20201108TBB00113
Lenže Košice sú už teraz na prvom mieste na Slovensku v počte metrov štvorcových zrekonštruovaných pre potreby kreatívy a kultúry. Preto určite nie som sám, koho zaujíma, či ďalšie priestory naši kreatívci skutočne potrebujú, či budú využité na účely, kvôli ktorým sa majú rekonštruovať a v čom sú či budú pre Košice a Slovensko prínosní tí umelci a kreatívci, ktorí „nevládzu“ platiť za nájom, no zaslúžia si, aby sme prostredníctvom našich daní dotovali prenájom ich pracovných priestorov.
Vďaka projektu Európske hlavné mesto kultúry „natieklo“ do Košíc viac než 60 miliónov eur. Najviac do rekonštrukcie budov kasární, z ktorých sa stal Kulturpark a do bývalej mestskej plavárne, z ktorej sa zrodila Kunsthalle. Tie sa dnes komerčne nedokážu uživiť. Zreteľne teda vidíme, že je chimérou, aby ich uživila takzvaná nezriaďovaná kultúra a kreatívny priemysel. Na svoje fungovanie potrebujú pomoc z komerčných aj verejných zdrojov. Aj na to sa myslelo. Košice každý rok investujú do podpory kreatívneho priemyslu stovky tisíc eur ročne. Efektívnosť vynaložených investícii je však ťažké vyhodnotiť.
V záverečnom účte mesta za rok 2019 sa ako ukazovatele vyhodnotenia výkonnosti vynaložených peňazí na kreatívu spomínajú napríklad počet publikovaných článkov v médiách, realizovaných podujatí na domácej a medzinárodnej scéne, zapojenie verejnosti do kreatívneho priemyslu na webe. Mňa by ale tiež veľmi zaujímalo, koľko z mladých kreatívcov zapojených do rôznych vzdelávacích a rezidenčných programov dotovaných z mesta sa doteraz venuje predmetu činnosti, s ktorým do nich vstupovali. Ako sa im v podnikaní darí? Podnikajú ešte vôbec? Myslím si, že je tiež veľmi dôležité, aby odpovede na tieto otázky poznali aj obyvatelia Košíc a regiónu spolu s ostatnými daňovými poplatníkmi. Veď do kreatívy a podpory umenia smerovalo v posledných rokoch veľké množstvo peňazí nás všetkých.
Vyhodnotenie doterajších aktivít na podporukreatívy, detekovanie už úspešných kreatívcov a umelcov alebo tých, ktorí majú šancu byť úspešní aj v horizonte dlhšom ako pár mesiacov a zaslúžia si našu podporu, by mala byť priorita oboch košických samospráv. Teda župy aj mesta. Čo najrýchlejšie by mali vytvoriť spoločný tím, ktorý toto všetko vyhodnotí. Určí priority a v dostatočnom časovom predstihu aj merateľné kritériá pre tých, ktorí by mali pôsobiť v budúcom kreatívnom centre. Inak sa pýtam, či podporujeme skutočný kreatívny priemysel, alebo ešte viac nafukujeme našu pekne vyzerajúcu realitno-kreatívnu bublinu.
Veľmi fandím kreatívnemu priemyslu aj umeniu. Chcem ho aj naďalej podporovať. Poznám existujúce mladé firmy z kreatívy a IT, ktoré už osvedčili svoju životaschopnosť, ktoré zamestnávajú aj iných mladých ľudí, než ich majiteľov a platia dane, ktorých výnos ide v prospech nás všetkých. Aj týmto už osvedčeným podnikateľom by sa zišli dotácie na nájomné. Preto naše limitované financie musia byť využité rozumne, tak aby to, čo sa v Košiciach a regióne podporí, malo pre Košice a región aj dlhodobú hodnotu.
