Na pohode, ale nielen tam. Platí to na koncertoch, a mnohých kultúrnych podujatiach. Ľudia sú tam iní. Milí, príjemní, radi pomôžu niekomu koho v živote nevideli. Päť rokov dozadu si pamätám ako som na hodokvase vrazil do hrozivo vyzerajúceho pankáča, a ten sa mi hneď ospravedlňoval s úsmevom na tvári.
No v bežnom živote sa mi stáva presný opak. Sám sa napríklad hanbím spýtať sa len na cestu, aby mi niekto nevynadal že čo otravujem. Keď vojdem do obchodu, dobre že ma nevyhodia odtiaľ. Tak sa pýtam ako je to možné? A nemyslím si že to je len tým že ľudia sa na festivale bavia a je im dobre, tak sú milí. Ľudia sa bavia aj na diskotékach a aj tak sa tam skoro vždy zomelie bitka.
Skrátka mám pocit keď idem na takúto akciu že prechádzam cez magickú bránu do iného sveta. Sveta v ktorom sú na seba ľudia milí, aj keď sa líšia v názoroch. Svet kde je každý kamarát a niesu tak rozdieli ako farba pleti, alebo vierovyznanie. Sme tam MY. Mrzí ma že svet v ktorom žijem nieje taký, no som rád že ho raz za čas dokážem zažiť.
