Pritom šťastie ako také je stav mysle. Všetci to vieme, a predsa sa tým neriadime. Hľadáme šťastie vo vonkajšom svete, a keď ho nenájdeme môže za to svet. Naháňať sa za takýmto životom je ako keď sa oslík naháňa za mrkvou ktorú mu celú cestu čo sa na ňom veziete ukazujete pred ním.
Celý život žijeme v budúcnosti a vo viere že všetko bude dobré. Skoro všetky náboženstvá nám sľubujú sladkú budúcnosť, buď v nebi, v inej inkarnácií, niekto sa dokonca teší na desiatky panien. Prestávame sa tešiť z prítomnosti, a možno sme sa z nej ani nikdy netešili. Tak ako môžeme byť šťastní?
Všimnime si skutočne šťastného človeka. Mám na mysli niekoho kto je naozaj spokojný so svojim životom, a nepotrebuje len svoje šťastie dokazovať svojmu okoliu. Taký človek neubližuje ostatným. Necíti potrebu si vynucovať pozornosť ľudí okolo seba, nepotrebuje mať viac ako má teraz. Stráviť chvíle vedľa takej osoby je veľkým darom. Ibaže väčšinou stretávame ľudí ktorí niesu šťastní. Tí si chcú šťastie ukradnúť. Nevedia, že takto najviac ubližujú práve sebe, lebo im to dlhodobé šťastie neprinesie. Tu sa tlačí myšlienka, že práve tá nevedomosť je zlom na zemi. Keď ma niekto okradne, alebo zbije, tak viem že mi ten človek nechcel ublížiť, ale že si chcel ukradnúť šťastie. Keď sa na svet pozeráme s touto myšlienkou, tak je to iné. Hneď sa snažíme viac pomáhať a odpúšťať.
Väčšina ľudí žije v ilúzii že šťastných ich spravia ostatní. Že k šťastiu potrebujú peniaze, lásku iných, slávu, úctu. Mohol by som vymenovať veľa ďalších vecí, ale všetky by jedno spoločné. Sú to všetko veci, ktoré z veľkej časti nevieme ovplyvniť. Inak povedané, ľudia hľadajú šťastie vonku ako vo vnútri. Zamyslime sa, nad čím máme najväčšiu kontrolu? Nad tým čo k nám cítia iní ľudia? Nad tým či vyhráme v lotérii? Nie. Jedinú absolútnu kontrolu máme nad tým, AKO a o ČOM premýšľame.
Určite každý z nás pozná zo svojho okolia minimálne jedného človeka ktorý je šťastný bez ohľadu na to aký život žije. Ľudia ho za to nenávidia. "Však ten človek je úplný chudák, a nosí sa tu ako majster sveta, na jeho mieste by som sa veru hanbil!". Áno, takéto reakcie si všímam na ľudí ktorí sú bezpodmienečne šťastní. A pritom je to len normálna závisť. Berme si z takých ľudí príklad a učme sa od nich byť šťastní.
