Odpovedá Alena Bučeková, ktorá bola pri obnovovaní Živeny v roku 1990, bola jej hovorkyňou a propagátorkou, tajomníčkou Ústredia a dlhoročnou predsedníčkou Živeny v Bratislave
Je v Živene dobrý kolektív?
Určite áno. Živena je už 155 rokov spolkom, do ktorého z vlastnej vôle vstupujú ženy i muži (je to jediný ženský spolok, ktorého plnoprávnymi členmi boli od začiatku aj muži), aby bez nároku na odmenu pomáhali iným, takže máme spoločné ciele a tie z nás robia nielen dobrý kolektív, ale aj priateľov na dlhé roky, neraz na celý život.
Čo pre Vás znamená Živena?
Veľmi veľa. V roku 1990 som mala 36 rokov, mimovládky počas môjho dovtedajšieho života neexistovali a Živenu som poznala iba veľmi povrchne z hodín dejepisu a literatúry. Keď ma začiatkom roka 1990 oslovila manželova teta – folkloristka Ľuba Pavlovičová Baková, aby som pomohla s oživením tohto spolku, neváhala som ani minútu. Lákalo ma spoznať naživo osobnosti, o ktorých som sa učila v škole, pretože Živenu obnovovala naša významná spisovateľka Hana Zelinová, do Živeny sa vracali literátky Maša Haľamová, Mária Ďuríčková a ďalšie. Prichádzali tam vedkyne z rôznych oblastí, političky, hudobníčky, herečky, ale aj ekonómky a ďalšie profesie. Všetky a všetci s chuťou pomáhať ľuďom urobiť život krajším a hodnotnejším. V Živene som spoznala množstvo úžasných ľudí, ich profesionálne životy i súkromie, spoznala som, aký krásny pocit je spolu a nezistne pomáhať iným. Bola to obrovská skúsenosť nielen pre moju novinársku prácu, ale predovšetkým pre môj osobný život.
Aké akcie zvykla Živena usporadúvať?
Boli to najmä bezplatné osvetové a kultúrne podujatia pre širokú verejnosť, ktoré sme celé roky robili raz mesačne. Okrem toho odborné konferencie, charitatívne zbierky. Aby sme to mohli robiť, spájali sme sa s inými organizáciami, s vedeckými pracoviskami, strednými a vysokými školami. Živena už v roku 1990 pomáhala pri vzniku Slovenskej humanitnej rady; pri vzniku Ligy proti rakovine (Živena pre jej vznik zorganizovala spolu so Slovenským rozhlasom benefičný koncert, ktorého výťažok išiel na vznik ligy). S nimi aj s mnohými ďalšími sme potom spolupracovali na mnohých menších i veľkých projektoch.
Kto je Vašim idolom?
V dávnej i súčasnej Živene sa to idolmi len tak hemžilo. Boli to významné ženy i muži z oblasti vedy, kultúry i najvyšších politických postov. Avšak tie, od ktorých som sa pre prácu v Živene i v súkromí naučila najviac, boli Štefana Votrubová (1890 - 1968) spisovateľka, novinárka, osvetová pracovníčka , propagátorka Živeny a jej dlhoročná tajomníčka). Fascinovla ma jej poctivá bádateľská práca v zosumarizovávaní informácií o Živene a živeniarkach, ktorej výsledkom bola kniha histórie Živeny s názvom „Živena – jej osudy a práca“ (1931). Ňou som sa inšpirovala pri bádaní a napísaní mojej knihy „Živena – 100 rokov v Bratislave“ (2022). Ďalšou osobnosťou bola Ľuba Pavlovičová Baková (1924 – 1998) – folkloristka, spoluobnoviteľka Živeny, podpredsedníčka celoslovenskej Živeny a predsedníčka Živeny v Bratislave. U nej som nasávala obrovskú energiu pri organizácii veľkých kultúrnych podujatí. Z tých žijúcich je to Zora Breierová – ekonómka, dlhoročná predsedníčka bratislavskej aj celslovenskej Živeny ma naučila, ako oslovovať a získavať pre dobrovoľnícku prácu tých najlepších odorníkov a pri Magde Vášáryovej – herečke, političke, predsedníčke celoslovenskej Živeny, som sa naučila, že nič nie je nemožné, že treba slušne a vytrvalo vyjednávať a nadchýňať tých, s ktorými chceme spolupracovať.
Čomu sa v súčasnosti venujete?
V posledných rokoch sa mi podarilo nadchnúť pre Živenu veľa mladých ľudí, úspešných vo svojich profesiách a so snahou venovať svoj voľný čas práci pre iných. A tak som v roku 2023, po 12 rokoch, odovzdala funkciu predsedníčky bratislavskej Živeny mladšej generácii. Naďalej však sledujem jej aktivity a občas sa do nich aj zapojím. Mne sa vytvoril väčší priestor pre moju ďalšiu dlhoročnú srdcovku – internetovú stránku Seniorhelp, ktorú som vytvorila a prevádzkujem na pomoc rodinám s ťažko chorými seniormi. A aby som sa nenudila, tak v Peržalke, kde väčšinu svojho života bývam, zakladáme malé občianske združenie, ktoré bude objavovať a popularizovať výnimočných obyvateľov a zaujímavé miesta z histórie aj súčasnosti tohto najväčšieho slovenského sídliska. Veľmi s teším, pretože Petržalka je z hľadiska histórie i súčasnosti nesmierne zaujímavá.
Kto bol okrem Vás nosným pilierom bratislavskej Živeny?
Nedá sa hovoriť o tom že som bola nosným pilierom. Bez množstva iných živeniarok a živeniarov, bez spolupracujúcich organizácií, by som nebola ničím. Avšak počas môjho pôsobenia na poste predsedníčky Živeny v Bratislave boli mojimi najbližšími spolupracovníčkami, z tej staršej generácie, Elenka Dimitrová, ktorá ešte aj vo veku 92 rokov so Živenou organizovala podujatia pre Ružinovský domov seniorov, Naďka Kamenická, ktorá až do svojho skonu, tiež v 92 rokoch veku, bola vedúcou Klasického klubu, ktorý organizoval literárne podujatia s najlepšími autormi, reciátormi, literárnymi vedcami. Jelka Krčméry Vrteľová bola našou oporou vo svete vážnej hudby. A len vďaka nej sme mohli zorganizovať podujaia s opernou divou Luciou Popp, so Suchoňovcami, s vynikajúcou klaviristkou Klárou Havlíkovou či Jordankou Palovičovou a s ďalšími významnými umelcami. Z mojich rovesníčok a mladšch to bola Božka Václavová, Janka Krajčovičová a Boris Toman, ktorí usilovne pomáhali so všetkým, čo bolo treba pri organizácii podujatí. Zo spolupracovníkov bratislavskej Živeny musím spomenúť pani riaditeľku knižnice Bratislava Nové Mesto Janku Sedláčkovú, ktorá nám poskytovala priestory pre naše podujatia na Pionierskej ulici aj v Dome kultúry Kramáre; riaditeľa Cirkevného konzervatória Bratislava Mareka Vrábela a Ľudku Swanovú, ktorí nám na podujatia zbezpečovali mladých hudobníkov a hercov; Alfréda Swana, ktorý bol súčasťou takmer všetkých podujatí s prednesom či Fakultu zdravotníctva a sociálnej práce Trnavskej univerzity, s ktorými sme začali oceňovať osobnosti neprofesionálnej sociálnej práce Medailou Eleny Maróthy Šoltésovej. Priznám sa, že mi je ľúto, že vymenovávať ďalších by bolo asi veľmi na dlho. Všetkým som však nesmierne vďačná a spomínam si na nich s úctou a láskou.
Boli ste v kontakte aj s druhými Živenami?
Samozrejme. Na Slovensku je zhruba 20 miestnych odborov Živeny, ktorých predsedníčky a predseda (v Martine je predsedom miestneho odboru muž) sa stretáajú na poradách minimálne 4x ročne, aby skoordinvali niektoré nosné témy. Najintenzívnejšie kontakty s ostatnými členkami a členmi Živeny na Slvensku som mala najmä počas môjho pôsobenia ako tajomníčky Ústredia Živeny. Bola som aj pri zaklaaní niektorých miestnych odborov, riešili sme spolu problémy, radovali sa z úspechov. S viacerými mám dodnes veľmi vrúcny priateľský vzťah.
Aké ženské osobnosti boli s Vami Živeniarky?
Túto otázku by som, vzhľadom na vyššie povedané, dala preč. Musela by som sa opakovať.
Kde sa ľudia môžu dozvedieť novinky o Živene?
Najjednoduchšie je otvoriť si celoslovenskú stránku www.zivena.net. Cez ňu sa dá napojiť aj na niektoré miestne odbory Živeny na Slovensku.
Bratislavská Živena má sídlo v Dome kultúry Kramáre na Stromovej ulici 18 a facebookovú stránku https://www.facebook.com/zivenabratislava/?locale=sk_SK.
