Už rok

Je to rok od vraždy pred Teplárňou. Rok smútku z krvilačnej popravy. Ozaj neviem kedy si uvedomíme, že je láska dôležitá, potrebná a bez ohľadu na okolnosti vždy potrebná. Ešte teraz si pamätám moment, keď som sedela sama v izbe a objavila som prvé informácie o tomto smutnom dni. Plakala som neskutočne. sĺz bolo milión. Doteraz si neviem uvedomiť, prečo má niekto potrebu zabíjať lásku. Je jedno akí ľudia sa ľúbia, akú majú sexuálnu orientáciu, aký majú vek a v čo veria, dôležité je dobro medzi nimi. To čo vyžarujú, tá láska, radosť zo života. Poučíme sa už? Kedy začneme lásku obhajovať a stáť si za ňou? Nech sa už nikto nebojí prejavovať lásku len tak na ulici. Prajem Vám lásku, Vám všetkým.