Európska únia sa ocitla v slepej uličke. Kopia sa nevyriešené problémy a črtajú sa nové ohrozenia. Ak máme silu a záujem vytiahnuť Európu z problémov potrebujeme uskutočniť štyri záchranné kroky:
1. Okamžite vyhodiť Grécko
Grécko celý rok predvádza na európskej scéne správanie nezodpovedného človeka, ktorý roky žije nad pomery a keď to praskne, tak odmieta vnímať realitu. Vydieranie európskych partnerov, ktorí chcú pomôcť a neschopnosť kontrolovať schengenskú hranicu sú dostatočné predpoklady na to, aby sa Únia rozlúčila s Gréckom.
2. Uznanie nadradenej kultúry
Projekt multikulturalizmu skolaboval. Nemôžeme sa donekonečna tváriť, že všetky kultúry sú na rovnakej úrovni. Povedzme si otvorene, to čo všetci vnútorne cítime a stalo sa to politicky nekorektným. Naša kultúra je viac a je na vyššej civilizačnej úrovni. Jedine naša kultúra garantuje široký katalóg ľudských práv.
Jedine naša kultúra garantuje plné práva ženám. Imigranti k nám prichádzajú s iným videním sveta, s podstatne odlišnými tradíciami, kultúrnymi, spoločenskými, náboženskými modelmi správania a návykmi. Oni vidia práva ženy inak.
Nemôžeme predsa dovoliť, aby ženy prišli o svoje práva a rovnoprávne postavenie v spoločnosti. Nemôžeme súhlasiť s núteným zahaľovaním tváre, obmedzovaním pohybu, obmedzovaním prístupu k vzdelaniu, podradným postavením v rodine atď. Ťažko je hľadať prieniky s kultúrou, ktorá stavia ženu na úroveň veci alebo dobytka.
3. Záchrana hodnôt Európy
Ak dokážeme urobiť druhý krok, potom môžeme pokračovať a položiť si základné otázky. Kto sme? Spája nás ešte niečo? Majú Európania ešte svoje hodnoty? Treba ešte obhajovať hodnoty a ciele EÚ? Alebo sme sa ich už vzdali a existujú len na papieri? Umožníme ich meniť podľa počtu prichádzajúcich imigrantov?
My nie sme Američania, Číňania, Rusi ani Arabi. Naša európska civilizácia nerátala s moslimskou kultúrou. Je ďaleko vzdialená od islamského práva. V novodobej konfrontácii stojíme pred otázkou, či dokážeme obhájiť hodnoty ako sú úcta k ľudskej dôstojnosti, sloboda, demokracia, rovnosť, právny štát a rešpektovanie ľudských práv.
4. Pripravme sa na obranu Európy
Sedemdesiat rokov väčšina Európanov nebola konfrontovaná s reálnym ohrozením mieru. Takmer tri generácie nevedia, čo je to vojna. Stratili sme pocit ohrozenia a pud sebazáchovy. Necítime ohrozenie vlastnej bezpečnosti, ani keď rinčia zbrane na Ukrajine a po EÚ sa voľne presúvajú státisíce imigrantov s inými hodnotami a iným videním sveta. Naučili sme sa spoliehať sa na iných, ktorí to za nás vybavia. Jedni sa spoliehajú na Američanov, iní na Rusov.
Kedy členské štáty EÚ budú schopné spoločne sa ubrániť? Kedy konečne budú schopné brániť svoje hodnoty? Totiž nestačí postaviť na schengenskú hranicu plot. Treba ju ubrániť a keď je to nevyhnutné, tak aj s nasadením armády.
Áno, bude to vyžadovať zvyšovanie výdavkov na armádu. A keď to bude nutné, tak aj na úkor vládnych výdavkov, sociálnych programov, školstva a zdravotníctva. Lebo štát je tu na to, aby v prvom rade garantoval a vedel zabezpečiť bezpečnosť svojich občanov.
Namiesto záveru
V Európe stojíme pred obrovskou výzvou. Spoločne potrebujeme nájsť cestu, ako si zabezpečiť bezpečnosť a zároveň neprísť o slobody a vlastnú kultúru.
