1. Pred rokom sme vo volebnej kampani odmietli poskytnutie pomoci pre Grécko. Odmietli sme vyhodiť peniaze slovenských daňových poplatníkov len tak na spotrebu bez záruk a nádeje na vrátenie. Po voľbách sme tento sľub aj splnili. Bolo to správne rozhodnutie.
2. Keď sa začali objavovať informácie o tom, že do problémov sa dostávajú aj ďalšie členské štáty EÚ a eurozóny zároveň, sme schválili v parlamente účasť Slovenska na garančnom mechanizme eurozóny, čo nie je bilaterálny úver ako v prípade Grécka. Tento tzv. dočasný Euroval I. má už svoje pravidlá na poskytnutie finančnej pomoci. Eurovalu I. bol 11. augusta 2010 v parlamente shválený 140 hlasmi. Momentálne z tohto mechanizmu čerpá pomoc Írsko a Portugalsko. V prípade, že by z tohto Eurovalu I požiadalo o peniaze Grécko, povieme znova nie a bude to znova správne rozhodnutie.
3. Nasledujúci vývoj a vznik dlhovej krízy v eurozóne priniesol potrebu navýšiť Euroval I a upraviť jeho flexibilitu formou dodatku o ktorom bude Slovenský parlament rozhodovať v najbližších dňoch.
4. Z iniciatívy Nemecka a Francúzka vznikol tzv. trvalý Euroval II. A o tomto má rozhodnúť slovenský parlament do konca roka 2012. Čiže je úplne zrejmé, že to nemá nič spoločné s pôžičkou pre Grécko. Viem, že je to podstatne zložitejšie ako populistické výkriky o odmietnutí Eurovalu a je veľká škoda, že sa ako politici nevenujeme objasňovaniu pojmov.
Chýba nám pokora a solidarita
Nikto nemôže garantovať, že slovenská ekonomika sa nedostane do vážnych problémov. Ani nikto nemôže zaručiť, že Slovensko nikdy nebude nútené požiadať o finančnú pomoc z Eurovalu I alebo Eurovalu II.
Íri boli na čele krajín, ktoré špekulovali okolo schválenia Lisabonskej zmluvy. Boli hrdými a sebavedomými členmi EÚ až do času, keď sa prejavili vážne ekonomické problémy v krajine a Írsko bolo nútené s pokorou požiadať krajiny eurozóny o pomoc. Nedostali sa do tejto situácie aj preto, že zablokovali ratifikáciu Lisabonskej zmluvy a celý proces sa musel v EÚ opakovať?
Sme na jednej lodi s ostatnými krajinami eurozóny. Všetko, čo sa udeje v tomto priestore bude sa bytostne dotýkať aj našej krajiny. Problém schválenia dodatku ku Eurovalu I je dnes v politickej rovine. Hrá sa tu aj o to, či Slovensko ostane pri tak vážnej téme akou je riešenie dlhovej krízy v Európe dôveryhodným a spoľahlivým partnerom.
Táto zápletka mi pripomína bežnú situáciu. Majitelia bytov v paneláku sa rozhodnú pre zateplenie bytového domu. Iba jedna rodina sa postaví na odpor a zablokuje schválenie investície. Pýtam sa, majú ostatní bývajúci v paneláku trpieť pre odpor jedného? Ďalej sa pýtam, koľko tá rodina ušetrí, keď odmietne spoločnú investíciu za účelom zateplenia? A bude im teplejšie?
Krajiny eurozóny potrebujú zmeniť svoje rozpočtové politiky a zaviesť vážne reformy. Euroval nie je spásonosné riešenie, ale nie je ani riešenie nekonať a prizerať sa. Eurozóna potrebuje vyslať signál o mechanizme stability pre svetových hráčov a pre trhy. Pre Slovensko by bola chyba ostať mimo diania a rozhodovania. To by sme nemali dopustiť.
