Ich spor nie je ničím novým. Osobne som to zažil v priamom prenose, keď som v parlamente ako podpredseda finančného výboru mal ako spravodajca na starosti zákon o eurovale. Bolo to vtedy, keď Richard Sulík nezmyselne povalil Radičovej vládu.
Tentoraz dal podnet na výmenu názorov komentár Dalibora Roháča v Týždni. Tento ekonomický a zahranično-politický expert strany SPOLU v ňom navrhuje „federalizáciu“ dlhov krajín Európskej únie. Vychádza z vyše dvesto rokov starého precedensu zo Spojených štátov. Kým Ivan Mikloš prekvapivo podporil oddlžovanie krajín cez prevzatie dlhu na Úniu ako celok, Richard Sulík napadol toto riešenie s tým, že ak sa oddlžia krajiny, kde sa politici správajú nezodpovedne, budú v zadlžovaní sa pokračovať.
To, čo je pochopiteľné u zástupcu SPOLU, je ťažko uveriteľné u pravičiara Ivana Mikloša, ktorý pripúšťa myšlienku, že odpustením dlhov dlžník zmení svoje správanie sa. Stačí, keď si spomenie na niekoľkonásobné oddlžovanie nemocníc u nás. V tomto súhlasím s Richardom Sulíkom, že každá krajina má niesť zodpovednosť za svoje konanie. Ale zodpovedne sa musia správať aj politici, čo sa nie vždy dá povedať o Richardovi Sulíkovi. Bol to on, kto nezodpovedným prístupom v roku 2012 umožnil osemročné vládnutie SMERu na Slovensku.
Federalizácia Európy je z môjho pohľadu v dnešnom globálnom svete nevyhnutnosťou. Cesta k nej však nevedie cez odpúšťanie dlhov narobených nezodpovednými politikmi. Ale tak, ako je to v každej funkčnej federácii, cez prenos kompetencií v oblasti zahraničnej politiky, bezpečnosti, vrátane spoločnej armády a meny.
Čo sa týka meny, tá by mala byť jednotná vo všetkých krajinách EÚ. Aby to mohlo fungovať, musia platiť veľmi prísne pravidlá. Zodpovedné krajiny nesmú doplácať na tie nezodpovedné, vedené populistickými politikmi. Tieto pravidlá musia platiť nielen pre odsúhlasovanie rozpočtu a v ňom plánovanej výšky deficitu, ale aj pre reálne dosiahnutý deficit a výšku zadlženia. Únia musí mať odvahu v prípade ich neplnenia, alebo v prípade ekonomického krachu krajiny, pristúpiť aj k najtvrdším sankciám, to znamená vylúčeniu z eurozóny resp. z Európskej únie. Po skúsenosti s problémami, ktoré má Británia s „odchodom“ z EÚ, si každá krajina rozmyslí, či bude pravidlá dodržiavať, alebo nie. Ak Európska únia prežije odchod Veľkej Británie, tak určite prežije prípadný odchod ekonomicky problémovej krajiny bez ohľadu na jej veľkosť. Takýto odchod sa nemôže vnímať ako politická prehra myšlienky EÚ, ale naopak, ako posilnenie jej životaschopnosti.
Ondrej Matej, predseda strany DOPRAVA
