V predvolebnom zápase niet reálnej pravicovej alternatívy, ktorá by mala potenciál programový ale aj percentuálny a bola schopná nahradiť súčasnú vládu jednej strany.
Skočili na Ficovu hru
Pravicové strany skočili na hru Roberta Fica. Niektoré naivne a niektoré zo zištných dôvodov. Časť pravice sa naivne háda medzi sebou o maličkostiach a ani si nevšímajú, že nedosiahnu výsledok vo voľbách, ktorý by im umožnil vstup do parlamentu. Takmer všetky z týchto strán s nádejou očakávajú aspoň 3%, aby nejako prežili so štátnym príspevkom. A druhá časť pravice to berie ako obchod. Všetci okrem Sulíka sa usilujú o pozvanie do vlády. Prípadne takí, ktorí na to nemajú percentá to už zobchodovali. Uvediem príklad Freša, ktorý sekundoval pri voľbe predsedu NKÚ a zrejme ho odmena neobišla...
Výsledok takéhoto správania je trieštenie pravicových hlasov, ktoré ak skončia pod piatimi percentami výrazne pomôžu strane Smer možno aj k jednoduchej väčšine.
Hrozí prepadnutie hlasov
Z jednoduchých výpočtov vyplýva, že hrozí prepadnutie 8-10%. Čo v konečnom dôsledku v druhom skrutíniu výrazne pomôže jedinej strane. Je rozdiel, či približne 200 tisíc hlasov sa ocitne pod alebo nad 5%. Toto je reálne vyčíslenie hry Roberta Fica s opozíciou. 200 tisíc prepadnutých hlasov bude konkrétna pomoc Smeru od pravice. Je nepochopiteľná neochota dohodnúť sa na spoločnom postupe tých, ktorým to hrozí, respektíve neochota odstúpiť z volebného boja a vyzvať svojich voličov, aby volili stranu s reálnym vstupom do parlamentu. Pravicových a reformných voličských hlasov nie je v slovenskej spoločnosti nazvyš, aby sa malo s nimi takto trestuhodne mrhať. Asi si nevážia ľudí, ktorí im dajú svoj hlas.
Pravica stagnuje
Je paradoxné, že pred voľbami v roku 2012 som v blogu „Pravica sa háda a zatiaľ Fico chystá ústavnú väčšinu“ poukázal na nebezpečné následky sebadeštrukčných procesov v slovenskej pravici – keď pravica sa nevie skoro na ničom zhodnúť, pravicové strany medzi sebou bojujú mnohokrát o maličkosti a nevedia nájsť aj po štyroch rokoch vlády jednej strany spoločnú reč. A ako by si vôbec neuvedomovali, že od pravice /či už politikov, novinárov, intelektuálov/ sa vo všeobecnosti čaká predovšetkým rozvážnosť a schopnosť ponúkať riešenia. Ako toto obdobie zvládnuť a dohodnúť sa na riešeniach demokratickým spôsobom. Moje varovanie formulované v spomínanom blogu sa stalo skutočnosťou a výsledkom nezhôd v pravici je jednofarebná vláda Smeru. Prešli štyri roky a môžem tento blog zavesiť opäť. Nik si nevšimne, že bol napísaný pred štyrmi rokmi.
Nedá mi nespomenúť, že po voľbách asi opäť uverejním môj ďalší blog z pred štyroch rokov „Zvládne pravica reparát o 4 roky?“. Žiaľ opäť aktuálny. Asi to z recesie urobím.
Chýba pravicová alternatíva
Fico adresuje výsledky svojho vládnutia a formulované predvolebné sľuby pre ľavicového voliča. Ťažko mu to vyčítať. Je ľavicový politik a tak sa aj správa. Viac mi vadí, že pravica neopiera svoj program o pravicové hodnoty. Totálne chýba programová ponuka pre pravicového voliča a aspoň elementárna diskusia o pravicovom pohľade na fungovanie štátu. Tá mala predsa prebiehať v pravicovom spektre ešte pred rokom. Namiesto toho tu máme preteky pravicových strán o vylepšovanie Ficových sociálnych balíčkov. Ani len zrušenie vlakov zadarmo nie sú schopní zadefinovať.
Pravicová strana, ktorá má snahu po voľbách prevziať vládnu moc, by mala jednoznačne pomenovať akú má predstavu štátu. Štíhly efektívny štát, ktorý nenahrádza úlohy jednotlivca a rodiny, by mal byť základom. Nemôže sa niekto tváriť, že je pravicová alternatíva a nedokáže ponúknuť zrušenie časti Ficových balíčkov. Tiež nedokáže zadefinovať, že na Slovensku nepotrebujeme trojstupňové riadenie štátu, že VÚC sú zbytočné, lebo takýto rozsiahly aparát štátu a samosprávy neslúži daňovým poplatníkom ale úradníkom. Dnes jasne vidíme, že VÚC neplní svoju základnú úlohu, čo je regionálny rozvoj. Po šestnástich rokoch fungovania tohto úradníckeho aparátu tu máme stále sa zväčšujúce regionálne rozdiely napríklad medzi Bratislavským a Prešovským krajom.
Štát, ktorý nezavadzia
Nemôže v tejto krajine dlhodobo ten, kto dodržiava zákon a plní si povinnosti voči štátu ťahať za kratší koniec. Vláda Smeru cielene pomáha tým, ktorí sa spoliehajú na štát, sociálny systém a častokrát si neplnia povinnosti. Permanentne vláda jednej strany vysiela do spoločnosti signály a nabáda k nezodpovednému konaniu – Zadlžuj sa, my Ťa oddlžíme! Nestaraj sa o svoj dom/majetok, my Ti dáme príspevok na zateplenie! atď. Prípadne samosprávy, ktoré sa nestarajú o svoje životné prostredie, dostanú dotáciu na odstránenie čiernych skládok.
Ponuka by mala byť jednoznačne orientovaná na podporu osobnej iniciatívy jednotlivca a vízie štátu, ktorý čo najmenej komplikuje život tým, ktorí tvoria hodnoty a platia dane. Nie štát, ktorý slúži, ale štát, ktorý nezavadzia.
Zvládne pravica reparát?
Očakávam, že Robert Fico opäť zostaví jednofarebnú vládu prípadne prizve k vládnutiu inú stranu a opozícia sa bude ďalej umárať v nezmyselných vzájomných zápasoch. Obávam sa, že ak sa slovenskej pravici nepodarí zjednotiť na pravicových hodnotách a nenájde sa východisko s programovou víziou pre Slovensko, tak budeme po rokoch vlád viacerých strán svedkami vlády jednej strany a možného nástupu totality.
Pravica by nemala podceňovať súčasnú situáciu a nespoliehať sa len na chyby Smeru a Fica, tak ako to robila uplynulé štyri roky. Lebo sa stane realitou to, o čom som písal pred rokmi, že úplným vytriezvením pravice môže byť raz nie jednoduchá ale ústavná väčšina strany Smer v slovenskom parlamente.
