Na úvod: bývamev štvrti, kde vás svetlá farba pokožky radí kmenšine, niekoľko desiatok metrov od ulice, kde za tmy neradnovychádzať. V malom viktoriánskom domčeku smenaprataní ôsmi ľudia, cena 40 libier za týždeňje však uspokojivá. Sem-tam síce netečie teplávoda, ale čo nás nezabije to posilní. Spolubývajúciako inak Poliaci, landlord taktiež Poliak. Spoločnosť na izbe, vpráci a vôbec celkovo mi tu robia dvaja kamarátiz Masarykovej univerzity – Jano a Dávid.
Robotu sme našli natretí deň od príchodu, na stavbe v centre mesta, nočnédvanásťhodinovky. Strecha nezvláda daždivéostrovné počasie a vytopilo im štyri poschodia. Našouúlohou je odstrániť plesnivé sadrokartony avlhkú izoláciu. Šichta od siedmej do siedmej sa dázvládnuť, hlavne keď robotu zmákneme v do druhej apotom ideme domov. Samozrejme odchod do prezenčky píšeme o7:00. Ale pssst... Kolegovia v práci ako inak Poliaci...
Tým, asi končímtento úvod. V súčasnosti môj denný režimpozostáva z cyklu jedlo – práca – spánok,takže písať o tom ako nakupujem v Tescu nejdem.
Takže začnime s niečím zaujímavým...