Svetová banka, OSN a Európska komisia v roku 2011 uskutočnila expertízu v oblastiach s vyššou koncentráciou rómskej populácie. Prieskum na jednej strane potvrdzuje rozdiely medzi Rómami a majoritou vo vzdelanostnej úrovni, zamestnanosti a úrovni bývania, na druhej strane vyvracia aj niekoľko stereotypov o neochote rómskej menšiny pracovať, či spôsobe hospodárenia rómskych domácností (štruktúra výdavkov na jednotlivé položky je približne rovnaká ako pri nerómskych domácnostiach).
Vzdelanie: Inkluzívne vzdelávanie ako náhrada za špeciálne školy?
Prieskum poukazuje najmä na vzdelanostné rozdiely medzi Rómami a majoritou. Tie sa prejavujú najmä v menšom podiele škôlkarov v zodpovedajúcej vekovej kategórií do šesť rokov či v alarmujúcom percentuálnom podiele Rómov, ktorí uvádzajú 2. stupeň základnej školy ako najvyššie dosiahnuté vzdelanie. Je to v kontraste s tým, čo považujú Rómovia za adekvátne vzdelanie.
Riešením situácie je podľa mimovládnych organizácií inkluzívne školstvo. „Inkluzívne vzdelávanie je procesom, v rámci ktorého dieťa je nielen objektom, ale najdôležitejším subjektom vzdelávania. Každé dieťa, bez ohľadu na to, z akého socio-kultúrneho prostredia pochádza, akým jazykom hovorí s rodičmi doma, alebo či čelí určitým bariéram vzdelávania vzhľadom na svoj zdravotný stav, má právo spoluvytvárať vzdelávací proces,“ vysvetľujú Elena Gallová Kriglerová a Tina Gažovičová z Centra pre výskum etnicity a kultúry v jednom z vydaní štvrťročníka Menšinová politika na Slovensku. “Inkluzívne vzdelávanie by umožnilo uspieť každému dieťaťu a cieľom by bola výchova slušných obyvateľov štátu a nie géniov s encyklopedickými znalosťami,“ dopĺňa ich Jarmila Lajčáková vo vydaní z augusta 2011.
Takýto typ školstva predpokladá zrušenie špeciálnych škôl. Pripravovaný materiál Petra Polláka, Splnomocnenca vlády SR pre rómske komunity, podobnú zásadnú reformu vzdelávacieho systému zatiaľ nepredpokladá. Pollák zatiaľ predstavil iba zámer zmeniť zaraďovanie detí do špeciálnych škôl. Na nedávnej pracovnej ceste v USA ho však inkluzívne školstvo zaujalo. „Krásnym príkladom nám bola práve verejná stredná škola v Atlante, ktorej sa podarilo integrovať študentov rôznych rás a náboženstiev. Je to škola, ktorú navštevujú i zdravotne handicapovaní žiaci s rôznym typom postihnutia. Fascinujúce je, že štúdium prebieha pre všetkých spoločne a nie v oddelených skupinkách. Pre žiakov so špeciálnymi potrebami je k dispozícií špeciálny pedagóg,“ opísal Pollák na svojom blogu americkú školu. Tá má podľa neho 70% úspešnosť pri umiestňovaní svojich absolventov na vysoké školy.
Bývanie: Rómske deti sa nemajú kde naučiť hygienickým návykom
V súvislosti so zaraďovaním rómskych detí do špeciálnych škôl sa často spomína absencia základných hygienických návykov pri ich nástupe na základnú školu. Výskum Svetovej banky ukázal, že takmer polovica skúmaných rómskych domácností nemá kúpeľňu či záchod. Tretina rómskych domácností nemá zdroj pitnej vody.
Faktorom, ktorý na vzdelanostnú úroveň pôsobí je aj prostredie do akého sa školáci po vyučovaní vracajú. Stiesnené podmienky (13,69 metrov štvorcových na osobu u Rómov, 28,01 metrov štvorcových na osobu u Nerómov) a málo podnetné prostredie neprispievajú k lepšiemu prospechu.
Riešením je intenzívnejšia výstavba obecných nájomných bytov, ku ktorej však často nie je vôľa zo strany starostov. Aj v prípade spolufinancovania cez fondy Európskej únie je nutná finančná spoluúčasť samosprávy. Volení zástupcovia sa obávajú negatívnej reakcie zo strany majority na takto vyčlenené prostriedky z rozpočtu obcí v čase krízy. „Keď sme po množstve bezúspešných pokusov dostali dotáciu na výstavbu nízkonákladových bytov pre rómske rodiny, akurát sme oslavovali 650 rokov od založenia obce. Bol som šokovaný tým, ako negatívne reagovalo majoritné obyvateľstvo obce na túto pre mňa fantastickú správu. Ak by boli voľby na druhý deň a ktokoľvek by kandidoval na starostu, mal by väčšiu šancu ako ja. Našťastie ma podržali poslanci obecného zastupiteľstva, aj keď viem, že doma to nemali ľahké,“ povedal Pavol Ceľuch pre októbrové vydanie Menšinovej politiky na Slovensku. Ceľuch je starostom obce Sveržov, ktorá bola vybraná ako jedna z ukážkových obcí, kde funguje postupná integrácia rómskej komunity.
Zamestnanosť: Rómovia preferujú pravidelnú pracovnú dobu
V roku 2012 vznikla medzinárodná sieť starostov MERI (Mayors for Roma Inclusion), ktorá ma za cieľ maximálne využívanie eurofondov pri začleňovaní Rómov. Európska komisia a Open Society Fundations (OSF) vyhlásili v máji 2012 súťaž dobrých príkladov lokálnych politík zameraných na integráciu rómskych komunít. V rámci Slovenska boli vybrané viaceré samosprávy, ktoré dokázali prostredníctvom obecných podnikov začleniť Rómov do pracovného procesu.
Práve nezamestnanosť je jedným z hlavných problémov (nielen) rómskej menšiny. Pri nízkom počte voľných pracovných miest majú nekvalifikovaní a málo vzdelaní Rómovia mizivé šance na uplatnenie, najmä ak sa k tomu pridajú etnické predsudky zo strany majority. Pohľad na prácu sa však od nerómskych susedov nelíši. Väčšina preferuje pravidelnú pracovnú dobu a istú, aj keď menej platenú, prácu.
Príklad riešenia ponúka obec Spišský Hrhov, ktorá bola ocenená za presadzovanie komplexného prístupu pri začleňovaní Rómov. Obecná firma sa zamerala na kladenie dlaždíc, vďaka čomu im dala pracovnú príležitosť a možnosť rekvalifikácie. „To, že nerómovia videli denne Rómov pracovať pri kladení dlaždíc v Spišskom Hrhove, významne napomohlo pri búraní stereotypov o lenivosti a neochote pracovať,“ povedala Mirka Hapalová z organizácie Člověk v tísni pre štvrťročník Menšinová politika na Slovensku. Obecná firma vo Sveržove sa zase zaoberala výstavbou bytov s nižším štandardom.
Záver: Skutočné riešenia už fungujú, netreba vymýšľať nové
Prieskum Svetovej banky poukazuje na dávno známe problematické oblasti rómskej menšiny, zároveň však vyvracia časté stereotypy, ktoré sa k tomuto etniku viažu. Práve z nich vychádzajú rôzne unáhlené návrhy opatrení, ktorými sa v poslednom období prezentujú politické špičky (viď. vyhlásenie predsedu vlády Roberta Fica). Príklady malých samospráv ukazujú, že riešenie problematického postavenia Rómov je možné aj cestou návrhov, ktoré nie sú reštriktívne voči jednej menšine, ale práve naopak, prospešné aj pre majoritu. V tej súvislosti platí nedávne vyjadrenie Splnomocnenca pre rómske komunity: „Neskúšajme zlé riešenia, ak sme neskúšali tie dobré."
