Kto kazí atmosféru?

Ženy sa počas významných turnajov ocitajú v nezávideniahodnej situácii, keďže nemajú šancu dostať sa k televíznemu prijímaču. Ten okupujú ich mužské polovičky, a tak im mnohokrát neostáva nič iné, len tiež sledovať hokejový prenos. Tým však pre nás, športových labužníkov, začína utrpenie. Ženy nevedia "cítiť" hru, jačia pri každej "žabke" na brankára, používajú nehokejové nadávky a terminológiu a nakoniec to všetko zaklincujú výrokom typu "Tí Lotyši sú fakt dobrí, tí pôjdu na medailu". Česť výnimkám. Druhou skupinou sú muži, ktorí sa o hokej počas roka nezaujímajú, ale veľké turnaje si nenechajú ujsť. Mnohých z nich hokej nebaví, poznajú len základy pravidiel, prípadne niekoľko najznámejších mien. Hokej je však spoločenskou udalosťou a tak nechcú byť mimo. Kým si svoje laické názory nechávajú pre seba, je to v poriadku. Horšie je, keď majú potrebu ich prezentovať. A čím hlasnejšie a dôraznejšie tým lepšie. Príkladom je môj spolužiak, ktorý má nutkanie podeliť sa po každom zápase o svoje "postrehy". Za všetko hovorí, že nevie ani akú hokejovú ligu hrá Nitra. Na záver som si nechal našich "odborníkov". Hokej sledujú počas celého roka, majú prehľad o všetkých ligách, poznajú naspamäť všetky možné štatistiky. Myslia si, že sa hokeju rozumejú ako nikto a každému to dávajú najavo. Ich problémom však je, že nikdy nestáli na korčuliach a nikdy nehrali ľadový hokej. Preto nikdy nepochopia, že zodvihnúť puk nie je až také ľahlé ako to vyzerá a už vôbec nie, keď je na vás zavesený protihráč. A že nie vždy sa dá spraviť prudká zmena pohybu. Do tejto kategórie patria aj komentátori STV. Určite sa nájdu výnimky, tým sa ospravedlňujem. No tých, ktorí sa našli v týchto kategóriách poprosím, aby vytvorili vlastné skupiny a tam sa, medzi sebe rovnými, realizovali. Lebo nám ostatným kazia atmosféru. Hokeju zdar!