Stavebné kamene zoológie boli postavené už veľmi dávno,veď úspech starovekého lovca či roľníka závisel práve na poznatkoch získaných skúsenosťami a tradovaním z pokolenia na pokolenie.Od čias Aristotela sa ľudia navyše snažili vytvoriť systém živočíchov,ktorý by napomáhal orientácii a rozlíšeniu jednotlivých druhov.O zložitosti a rôznotvárnosti pestrej palety života svedčí fakt,že jeho zastaralému spôsobu triedenia sa verilo až do stredoveku a nové smery sa rodili pomaly a narážali na mnoho problémov.Boli doby,keď sa prírodovedci predháňali v tom,kto objaví a popíše viac druhov alebo kto prinesie prevratnejší objav-často za každú cenu.Celý proces poznávania a overovania skutočnosti tak trval storočia a ešte aj dnes sa stretneme s faktami,ktoré sú kôli ich neistej minulosti stále nedostatočne hodnoverné.Môžme už dnes tvrdiť,že sme na všetko dôležité prišli?Podľa mňa rozhodne nie.Ešte len nedávno(v roku 1992) sa začal počítať akýsi nový letopočet zoológie po objave záhadného turovitého kopytníka saola na hraniciach Vietnamu a Laosu.Od tej doby sa nielenže popísalo mnoho ďalších živočíchov,ale na svetlo sveta vyšly mnohé prevratné poznatky pozmeňujúce náš pohľad na ekosystémy,evolúciu či taxonómiu.
Isté je,že dnes sa väčšinou zoológii neprikladá veľký význam pre našu spoločnosť.Prežitie už dávno nezávisí od poznatkov o prírode a ich obyvateľoch,ale naopak od rozhľadu v ekonomických,sociálnych a kultúrnych oblastiach života.Na poli vedy je ale situácia iná.V posledných rokoch je tento biologický smer úzko spätý s molekulárnou biológiou a genetikou,čo ponúka donedávna netušené možnosti výskumu.Z živočíšneho sveta si môžme vybrať nespočetne veľa príkladov použiteľných v situáciách,ktoré sami nedokážeme vyriešiť.Určite nie je namieste domnievať sa,že na všetko sme prišli prví a skúsený zoológ dobre vie,aký veľký omyl to je.Existuje iba málo druhov,ktoré nie sú na tejto planéte dlhší čas ako ľudia.Aby prežili,vytvorili si dokonalé stratégie,ktoré fungujú od čias tak vzdialených aj pre našu dokonalú predstavivosť.Určite by mnoho vedcov súhlasilo s mojím názorom,že Homo sapiens by nedokázal úspešne čeliť klimatickým zmenám a prosperovať na Zemi po dlhší čas ako niekoľko miliónov rokov.Dnes vieme,že hominidi ako naši predchodcovia začali chodiť vzpriamene po ústupe lesov v Afrike kôli klimatickým zmenám pred asi 4 miliónmi rokov a taktiež to,že pred 140 tisícmi rokov bol náš druh na pokraji vyhynutia a všetci sme potomkami niekoľkých tisícov jedincov,ktorí prežili.Z tohto úhla pohľadu je už zreteľné,že naša existencia a úspech nie sú dielom iba nadprirodzených schopností,ale z veľkej časti aj náhody.Pozrime sa ešte hlbšie do minulosti-do obdobia pred 65 miliónmi rokov.Tak veľa času uplynulo od doby,kedy nejaká prírodná katastrofa zahubila dinosaury a iné veľké plazy,ktoré dominovali na planéte približne 140 miliónov rokov.Po celý ten čas prebiehal vývoj cicavcov,ale žiaden z nich nedosiahol väčšie rozmery ako psa a nebol pre vládcov vtedajšieho sveta žiadnou konkurenciou.Obrovský rozmach nastal až po ich vyhynutí a keby k nemu nedošlo,dnes by na Zemi dominovali úplne iné tvory ako je tomu v skutočnosti.
Veľmi smutným faktom je,že človek svojou činnosťou priviedol na pokraj vyhynutia tvory,ktoré nezlomne odolali všetkým klimatickým zmenám a nátlaku času.Dnes za krátku dobu ich početnosť klesá závratnou rýchlosťou a neostáva len dúfať,že situácia sa zmení k lepšiemu.Jeden človek nedokáže strhnúť svojím nadšením celý svet,ale svoju úlohu zohrať môže.Preto budem veľmi rád,ak si tento a ďalšie články o zoológii a ochrane prírody nájdu svojich čitateľov a vzbudia ich záujem.Teším sa na názory odborníkov i tých,ktorým nie je táto tématika ľahostajná.
