Prevažne tropické oblasti Ameriky,Afriky a Ázie sú domovom rýb z radu Cyprinodontiformes,slovensky nazývaných kaprozúbky.Vyvinuli sa do obrovského množstva foriem a tvarov,typická je však pre ne malá veľkost.Väčšina z nich obýva klasické sladkovodné biotopy,ale nájdeme medzi nimi skupinku extrémistov,ktorí sa prispôsobili podmienkam pre iné ryby nevyhovujúcim.Ide o oblasti s výrazným obdobím sucha,kedy sa vytratí všetka voda na dobu pol roka alebo aj dlhšie.Anuálne kaprozúbky žijú,ako napovedá ich názov,po dobu kratšiu než rok,čo vo väčšine prípadov znamená dobu okolo 9 mesiacov.Za svoj krátky život musia stihnúť hlavne jednu vec-rozmnožiť sa.
Asi najznámejším rodom anuálnych kaprozúbok je rod Nothobranchius z Afriky,ktorý nám môže poslúžiť ako klasický model pre rekonštrukciu života týchto drobných rýb.Akonáhle zaplaví malé jazierko voda,z ikier zavŕtaných po niekoľko mesiacov v pôde sa liahnu malé rybky.Niekedy k tomu nedochádza hneď po prvom daždi,dôležitá je totiž aj teplota(u každého druhu sa líši).Okamžite zháňajú svoju obľúbenú potravu- hmyz a malé kôrovce.Toto prostredie je obľúbeným miestom pre rozmnožovanie pakomárov(Chironomidae),ktorí často tvoria podstatnú časť stravy anuálnych kaprozúbok.Za krátke obdobie(mesiac až 4 mesiace)sa z mláďat stávajú dospelé ryby schopné odovzdať svoje gény ďalšej generácii.Samci sa v období trenia vyfarbujú nádhernými farbami,čo napomáha ich rozpoznávaniu v kalnej vode,a sú veľmi teritoriálni.Dochádza u nich k častým súbojom a slabšie jedince môžu byť dokonca ubité k smrti.Samice bývajú sfarbené nenápadne a trú sa s víťaznými samcami.Nakladené ikry musia prejsť suchou periódou,nikdy sa nevyliahnu skôr.Embryonálny vývoj prechádza niekoľkými diapauzami,ktoré umožňujú predĺžiť jeho trvanie až o niekoľko rokov.V praxi to znamená,že za vhodných podmienok se liahnu ryby len z ikier v poslednom štádiu rastu,ostatné zostávajú v diapauze,dokončujú svoj vývoj a pripravujú sa na svoju šancu.Vysoká teplota urýchľuje tento proces a skracuje diapauzy,u nízkej je to naopak.Ďalšími vonkajšími činiteľmi pôsobiacimi na ikry sú pomer dĺžky dňa a noci(fotoperióda) a taktiež feromóny vylučované samičkami.Tie brzdia rast ikier v prostredí kvôli nedostatku miesta v tôňach alebo potravnej ponuky.Akonáhle dôjde k neočakávanej katastrofe a dospelci zahynú,absencia feromónov spôsobí,že ikry vystúpia z diapauzy a začnú sa vyvíjať.Tesne pred vyschnutím kaluže klesá rapídne obsah kyslíka vo vode,v období sucha sa naopak k ikrám dostáva kyslík bez problémov.Čím je embryo staršie,tým je odolnejšie.Má to však svoje hranice,napríklad pokles relatívnej vlhkosti substrátu pod 70 % percent vedie k dehydratácii a hrozí blížiacou sa smrťou.Súhrn všetkých faktorov a možnosť neočakávanej udalosti vytvorili túto unikátnu životnú stratégiu,ktorá slávi úspech aj tam,kde sa iným formám života nedarí.
