Šupinavce (Pholidota) v dnešnom systéme patria do skupiny cicavcov nazývaných Laurasiatheria spolu s nepárnokopytníkmi, párnokopytníkmi (dnes k nim radíme aj veľryby), šelmami, hmyzožravcami a netopiermi. Prekvapivo stoja najbližšie k šelmám, s ktorými ale zdieľajú len základné cicavčie znaky. Je to spôsobené faktom , že zostali rovnakí od obdobia eocénu, kedy sa zrejme od predchodcov šeliem oddelili a ich príbuznosť bola dokázaná iba geneticky. Rohovinové šupiny sa vytvorili premenou srsti a pokryli celé telo, ktoré je potom dokonale chránené pred predátormi. Ďalšie znaky nás už ale vedú od predátorov ku koristi. Pozostatok priehľadného tretieho očného viečka chráni oko a uzatvárateľné nozdry a uši majú podobnú funkciu. Áno, šupinavec sa takto chráni pred svojou potravou -agresívnymi mravcami a termitmi. Na rozhrabávánie ich hniezd mu slúžia veľké a silné pazúry, ktorými dokáže udrieť prekvapivou silou. Zároveň sú tak mohutné , že zviera musí pri chôdzi po štyroch našľapovať na členok a klásť ich na stranu. Šupinavce dokážu chodiť aj po dvoch a rovnováhu tela vtedy vyrovnávajú chvostom. V Afrike a Ázii nájdeme pozemné i stromové druhy, druhá skupina používa chvost aj pri šplhaní z konára na konár. Pokračujme v zozname špeciálnych znakov - šupinavec nemá v ústnej dutine žiadne zuby, svoju korisť loví v dutinách mravčieho alebo termitieho hradu pomocou najdlhšieho jazyka v pomere k telu s najlepkavejšími slinami medzi cicavcami (až 70 cm). Jeho svalnatý žalúdok je vystlaný rohovinou a pre lepšie strávenie obrovského množstva hmyzej potravy prehĺta šupinavec malé kamene, ktoré ju vo vnútri rozdrvia. Primitívnymi znakmi šupinavcov sú malý mozog, absencia slepého čreva, len jeden pár bradaviek alebo Jacobsonov orgán, ktorý sa v dokonalej forme vyskytuje u plazov. Na obranu využívajú okrem stočenia sa do klbka pomocou veľmi silných svalov tiež výlučok análnych žliaz.
Mnoho znakov dokazuje jasnú monofyliu šupinavcov čeľade Manidae (patria sem všetky dnešné druhy), zatiaľ čo ďalšie druhy známe len z fosílneho záznamu sú jej sesterským taxónom. Pholidota podľa štúdie T. Gaudino, R. Emryho a J. Wibleho zahŕňa všetky fosílne aj recentné šupinavce a tiež eocénne slabozubce ako napríklad predchodcu mravčiarov (Eurotamandua). Prečo teda šupinavce zostali rovnaké po dobu 55 miliónov rokov? Odpoveď je jednoduchá -nemali dôvod sa meniť.Za tú dobu sa vôbec nezmenila ich korisť a oni boli už od začiatku dokonale prispôsobení k životu lovcov termitov a mravcov.
Štúdia o vývoji šupinavcov:
