Jednotlivé jedince v populácii sa snažia získať čo najlepšiu potravnú ponuku a biotopy pre seba, čo vedie k individuálnej fenotypovej špecializácii. Pokiaľ táto skutočnosť vedie k morfologickým odlišnostiam, nazývame to geografickým polymorfizmom. Nemusí sa to diať na veľkých územiach, stačí napríklad jedna stredne veľká rieka s populáciou úhorov. Prečo majú niektoré z nich menšie a subtílnejšie hlavy a ostatné širšie a mohutnejšie? Štúdia francúzskych vedcov pomocou značkovania, telemetrie a izotopovej analýzy hľadala odpoveď na túto otázku. Boli sledované jedince s rôznym morfologickým typom -ich potrava, kondícia a miesta, kde sa pohybovali. Konečné zistenia boli veľmi zaujímavé.
Úhory s väčšími a širšími hlavami sa vyznačujú lepšou kondíciou a obsadzujú stred rieky. Žijú teda v najhlbšej vode s najbohatšou potravnou ponukou, v ich potrave je oveľa vyššie zastúpenie rýb ako u jedincov s menej extrémnymi morfologickými znakmi (užšia a menšia hlava). Tie nájdeme prevažne v blízkosti brehov rieky, kde sa ich potrava skladá predovšetkým z článkonožcov. Vnútrodruhové súperenie u úhora teda dospelo k zaujímavému bodu, keď dominantné morfologicky odlišné jedince loviace väčšiu korisť obývajú inú časť vodného toku ako tie slabšie. Ukazuje sa, že medzi jedincami s menšou a užšou hlavou je väčší podiel samcov, čo môže súvisieť s tým, že samice kvôli kladeniu ikier potrebujú energeticky výživnejšiu potravu. Pre dokonalejšie pochopenie života úhorov je potrebné vziať do úvahy ich prevažne nočnú aktivitu a predovšetkým spôsob rozmnožovania. Patria medzi katadromné druhy, ktoré tiahnu do mora, aby sa rozmnožili. V Sargasovom mori dospelé jedince uhynú a ich potomkovia sú po dobu 3 až 4 rokov unášaní Golfským prúdom, pričom sa z lariev pripomínajúcich listy vyvinú v monté -malé úhory. Tie potom putujú proti prúdu riek, alebo zostávajú v brakických vodách pri pobreží. Z jedincov v sladkej vode sa väčšinou stávajú samice, naopak slanšia voda stimuluje vývoj samčích gonád. Kvôli výstavbe priehrad a regulácii vodných tokov je dnes ale rozmnožovací cyklus úhora značne poškodzovaný a musí byť vysádzaný vo väčšine európskych krajín. A práve v sladkej vode dochádza k zaujímavej morfologickej odlišnosti jedincov v závislosti od prostredia a potravy. Je zrejmé, že úhor riečny predstavuje pozoruhodný živočíšny model, ktorý si zaslúži bližšiu pozornosť.
Existenciu dvoch foriem u úhora európskeho potvrdzujú na základe svojich úlovkov mnohí rybári. Každá z nich býva zastihnutá na inom mieste a berie na inú návnadu. Neplatí to len o riekach, ale aj o rybníkoch a jazerách. Môj priateľ a dlhoročný rybár Ján Pelcz je úhormi naozaj fascinovaný.,, Jedince s úzkou hlavou berú v prevažnej väčšine na návnadu z článkonožcov, zatiaľ čo na rybku sa chytí skoro vždy silný širokohlavý úhor, "hovorí. Ďalej potvrdzuje, že zatiaľ čo úzkohlavé úhory sa zdržujú skôr pri brehu, tie veľké sa pohybujú v hlbšej vode.,, Keď na návnadu zaberie väčší úhor, prehĺta ju na mieste, tie s úzkou hlavou s ňou najskôr plávajú preč a je nutné počkať, než sa do nej pustia, "upozorňuje ma a zhodujeme sa v tom, že silný jedinec s vysokým postavením v hierarchii svoju korisť nemusí žrať niekde v úkryte a preto s návnadou nepláva ďalej.,, Čo sa týka pomeru pohlaví medzi dvoma typmi, tam si nie som vôbec istý, "dokončuje a mňa napadá otázka, ktoré jedince by za normálnych podmienok dorazili úspešne do Sargasového mora, aby sa rozmnožili? Je možné, že sa to kedysi darilo len úhorom s mohutnou hlavou? Dnes už sú európske úhory takmer všade umelo vysadzované, ale niektoré posledné prirodzene žijúce populácie by mohli poskytnúť odpoveď.
