V hustých dažďových lesoch,porastoch rákosia a suchých savanách Afriky a Ázie dnes ešte stále možno nájsť stopy nosorožcov.Tvrdý boj proti pytliactvu dosahuje potešiteľné výsledky,ale stále nemožno tvrdiť,že záchrana je definitívne na dosah.Priblížme si teda ich život,útočištia a predovšetkým dôvody poklesu početnosti.Nosorožec sumatranský(Dicerorhinus sumatrensis) je výlučne pralesným a samotárskym druhom.Je nesmierne obtiažne ho vystopovať a objaviť,keďže obýva rozľahlé teritórium s nesmierne neprehľadným terénom.Živí sa rozličnou vegetáciou.Má najhustejší porast zpomedzi všetkých,hustá hnedá srsť je charakteristická aj pre mláďatá.Ako jediný z ázijských nosorožcov má dva rohy a celkovo je najmenším druhom.Dnes sa vyskytuje už len na ostrovoch Borneo a Sumatra,početnosť sa odhaduje na 250 jedincov.Nosorožec jávsky(Rhinoceros sondaicus) patrí k najvzácnejším cicavcom planéty a je akýmsi fantómom pralesa.Na Jáve žije asi 50 jedincov a drobná skupina asi 10 vo Vietname.Má len jeden roh a takmer žiadnu srsť,o jeho živote sa vie pramálo.Nosorožec indický(Rhinoceros unicornis) dosahuje najväčších rozmerov zpomedzi ázijských druhov a je aj najpočetnejší(stále je to však žalostných 3000 jedincov).Obýva niekoľko národných parkov v Nepále a Indii,kde sú jeho obľúbené biotopy zaplavované oblasti a okraje lesov.V Afrike prežívajú dva(alebo 3?)druhy,konkrétne nosorožec dvojrohý(Diceros bicornis) a nosorožec tuponosý(Ceratotherium simum).Prvý z nich(čierny) bol na pokraji vyhynutia,dnes dosahuje jeho populácia takmer 5000 jedincov.Má dva rohy,živí sa hlavne vetvičkami kríkov a stromov a je známy svojou vznetlivou povahou.Nosorožec tuponosý(nazývaný aj biely) je po slonovi druhým najťažším cicavcom,dosahuje hmotnosti až 3500 kg.Spása predovšetkým trávu a je spoločenskejší než jeho menší africký príbuzný(s početnosťou okolo 20 000 jedincov môže byť ako jediný považovaný za zachráneného).Jeho severný poddruh,o ktorom bude v najbližších riadkoch reč,ale v poslednom čase najviac zaujal širokú verejnosť a existuje na to dobrý dôvod.
Ceratotherium cottoni-tak znie latinský názov nového druhu nosorožca podľa výskumov troch vedcov(jedným z nich je Jan Robovský z Juhočeskej univerzity v Českých Budějovicích).Našli morfologické a genetické rozdiely,ktorými sa líši od južnej formy,predtým považovanej za druhý poddruh.Bohužiaľ,dnes môžme s istotou hovoriť iba o siedmich jedincoch na svete a k dispozícii máme letmé správy o pozorovaniach pár ďalších.Keď napíšem,že piatich z nich som sa dotkol vlastnou rukou,asi mi hneď každý neuverí.Ale môžem s hrdosťou povedať,že je to pravda.Ešte donedávna totiž všetci obývali výbehy Zoo Dvůr Králové,kde som strávil prax v pavilóne nosorožcov.Tu sa im po dlhé roky od čias Josefa Vágnera,zakladateľa tradičného chovu veľkých afrických zvierat,mimoriadne darilo a ich chov je jeden z najlepších na svete.Lenže v roku 2000 sa narodilo posledné mláďa Fatu a odvtedy začínalo byť jasné,že k záchrane druhu ostáva už len veľmi málo času.Na konci roku 2009 teda mohlo dôjsť k veľkej udalosti-4 nosorožce boli premiestnené do rezervácie Ol Pejeta v Keni,kde sa mali vrátiť do svojej pôvodnej domoviny.Sú neustále strážené a ich pozorovania prinášajú nesmierne pozitívne zmeny v ich správaní.Dúfajme,že tento odvážny pokus o zoologický zázrak sa podarí a táto malá skupinka zachráni druh,ktorému sme donedávna tento status ani neprisudzovali.
Veľmi negatívne ma prekvapili ohlasy na tento,podľa mňa výnimočný projekt.Verejnosť protestovala a zoo dostala podmienečné vylúčenie z Európskej asociácie zoologických záhrad a akvárii(EAZA).Pre mňa bol tento krok obrovskou inšpiráciou a ukážkou toho,že s veľkým odhodlaním sa dajú uviesť do praxe aj tie najodvážnejšie ochranárske plány.Navyše pár mesiacov pred mojím príchodom do zoo cestovali do rezervácie Mkomazi v Tanzánii tri nosorožce dvojrohé,ktoré sa takisto skvele prispôsobili svojmu prirodzenému prostrediu.Ázijské druhy nosorožcov zatiaľ také šťastie nemajú,ich počty v zoologických záhradách sú malé a preto ostáva prioritou záchrana v divočine.Tam však číhajú mnohé nebezpečenstvá.Hlavnou morovou ranou pre stavy týchto hrubokožcov sú pytliaci.Cena nosorožčieho rohu na čiernom trhu je obrovská a chudobní domorodí lovci sú za ňu ochotní riskovať.Pokiaľ sa nezmení názor,že táto časť tela z keratínu(tak ako naše nechty a vlasy) je afrodiziakom a pomáha v liečbe mnohých ochorení,stále tu bude obrovský dopyt po tomto nelegálnom artikli.V Jemene sa zase z rohov vyrábajú rukoväte tradičných dýk.Pevne dúfam,že tento biznis sa podarí zahubiť tak,ako sa to úspešne uskutočňuje v prípade slonoviny.Nakoniec pripočítajme úbytok prirodzeného prostredia a zoznam je kompletný.Vzhľadom na pomalé rozmnožovacie schopnosti nosorožcov súbor týchto okolností predstavuje veľkú prekážku pre ich prosperovanie vo voľnej prírode.
Nosorožce vo všeobecnosti sú samotárske tvory s nervóznou povahou,ktorá je daná ich veľmi slabým zrakom.Orientujú sa najmä čuchom,ktorý majú naopak výborný.Využívajú ho aj pri vnútrodruhovej komunikácii na vyhodnotenie informácií v pachových značkách.Ich koža je hrubá a často pripomína z diaľky stredoveké brnenie.S veľkou obľubou sa váľajú v bahne,ktoré na nej stvrdne a chráni ich pred dotieravým hmyzom.Patria medzi nepárnokopytníky(Perissodactyla) do príbuzenstva koní a tapírov,na nohách majú 3 prsty.Napriek tomu,že vyzerajú nemotorne,sú schopní vyvinúť rýchlosť až 35 kilometrov za hodinu.Gravidita u samíc môže trvať aj viac ako 490 dní a mláďatá sú až do odstavenia pod ich neustálou ochranou.Nie je však isté,či bude pre ne v nepriateľskom svete ešte dosť miesta.
