Miesta, osoby ako aj udalosti sú vymyslené. Ak vám to niečo pripomína, je to len náhoda. Moje odporúčanie je, prečítať si to ešte raz a pozorne, pretože tento príbeh sa takto vôbec neodohral! Ale hocikedy sa tak stať mohlo…
Kapitola 10
Smetiari
“Stano, tebe fakt drbe?!”, Dušan sa naozaj začínal štartovať. Keď videl ten nechápavý výraz v jeho tvári, ešte ho to viac rozhnevalo. “Neprešlo 15 minút a dvakrát som ti už povedal, že dnes berieme tie čierne. Tie ČIERNE!”
Stano sa naklonil a lepšie sa prizrel na kontajner, ktorý práve vyťahoval zo stojiska.
Samozrejme modrý!
Mal ho povytiahnutý asi o meter a nadvihoval veko, aby skontroloval naplnenosť a samozrejme, či tam nieje nejaký nocľažník, sedmispáč, ktorého nechceli zobudiť "vysypaním'" spolu s odpadkami.
Pochopil, čo mu Dušan už druhý krát vykričal, tak ho vrátil späť a na druhý pokus vytiahol ten správny. Baterkou, ktorú nosil za opaskom si posvietil dovnútra, aby skontroloval obsah, či zodpovedá očakávaniam.
Evidentne bol spokojný s tým, čo videl.
Jožo so smetiarskym autom medzitým nacúval skoro k stojisku. Stano kontajner pritiahol k zdvíhacej rampe a spolu s Dušanom ho zahákli, aby ho hydraulický zdvihák nadvihol, prevrátil a obsah vysypal do návesu auta.
“Tá tvoja Evička ťa dáva riadne do parády, keď po hodine v práci máš ešte zalepené oči”, prehodil Dušan, viac smerom k Jožovi, ako k Stanovi.
Obaja sa rozrehotali a Stano medzitým vrátil kontajner na svoje miesto.
Už-už ho natlačil späť, keď si všimol niečo tmavé na zemi. Znova vytiahol baterku a posvietil si na zem. Zdalo sa mu, že to je len nejaký obal z čokolády. Nedalo mu to, lebo sa mu videlo, že sa to nejako viac leskne.
Zohol sa poň a celý natešený zistil, že je to mobil. Dvom rypákom o tom samozrejme nepovie nič, lebo by hneď natŕčali ruky, aby sa s nimi podelil. Jožo už bol vonku na hlavnej a Dušan visel vzadu na aute. Nič si nevšimli…
Stano sa celý vyškerený, s nájdeným mobilom vo vačku, vyhupol k Dušanovi na auto.
Po šichte, keď už bol sám, si mobil lepšie pozrel. Displej bol prasknutý v pravom hornom rohu. Vyzeralo to, že to niekomu padlo presne na pravý horný roh. Stano mal kamoša, ktorý doma opravoval mobily.
Poobede za ním zbehol a ukázal mu mobil. Ten si päť minút telefón prezeral a vrátil mu ho, s tým, že je zrelý akurát tak do smetiaka. Displej praskol pri páde na zem tak nešikovne, že oprava telefónu, by vyšla drahšie ako kúpa nového.
Bolo rozhodnuté, mobil skončil v prvom koši na ulici.
Stano zašiel do krčmy na rohu. Krčmár mu natočil prvú napenenú desinu a on pustil mobil z hlavy. Zajtra je nedeľa, mal mať voľno, takže tých napenených desín si dal ešte zo päť…
