Kapitola 11 - Zvukové nahrávky

Miesta, osoby ako aj udalosti sú vymyslené. Ak vám to niečo pripomína, je to len náhoda. Moje odporúčanie je, prečítať si to ešte raz a pozorne, pretože tento príbeh sa takto vôbec neodohral! Ale hocikedy sa tak stať mohlo…



Kapitola 11



Zvukové nahrávky


I.

Redaktor investigatívnych novín, ktorý mal práve v sobotu službu, dostal email s prílohou vo forme zvukovej nahrávky. Skontroloval odosielateľa a zistil, že nejde o nikoho z jeho overených zdrojov. Adresa yevgenij.ru@gmail.com mu vskutku nič nehovorila.

V texte bolo len azbukou napísané: ´для коллеги-журналиста ´, čo cez prekladač obratom preložil ako niečo, že ´za kolegu - novinára ´.

Ešte rozospato, po včerajšej ľahkej žúrke, si odpil z kávy, ktorú si pred chvíľkou urobil.

Pre istotu zvolil bezpečné spustenie zvukovej nahrávky, aby si náhodou nestiahol nejaký vírus. Nohy si vyložil na stôl, čo by si v prítomnosti šéfa nedovolil, lebo by dostal ľahký pucung. Na mobile si pozrel počet videní a komentujúcich k svojmu nočnému príspevku na Facebooku a TikToku.

Už x-krát si povedal, že si mobil bude vypínať na žúrkach, lebo ráno nestíhal mazať svoje nočné výtvory…
Horšie to bolo so správami, ktoré skomolil a neraz odoslal svojej bývalej…
Včerajší večer bol lightový, lebo ráno išiel do roboty, takže to mal pod kontrolou.

Ešte raz si odchlípol a pustil nahrávku.
Po necelých 30 sekundách jeho investigatívny nos zavetril niečo veľké…

Asi desať sekúnd trvalo šušťanie a rôzne neidentifikovateľné zvuky. Zrazu všetko ustalo a zvuk bol čistý a jasný…

… “Vôbec to nerieš!”, znel autoritársky hlas nápadne pripomínajúci Kamila Zemka. “V poriadku Kamil, len som chcel poukázať na možné riziko. Vychádzam zo skúseností jeho bývalých spoločníkov, ktorí ho všetci do jedného, opisujú ako úplného debila. Keď sa zatne, neustúpi ani o piaď. Plus má za sebou silnú ochranu človeka od Sereďana ”, snažil sa druhý hlas zdôvodňovať niečo, čo zaznelo asi prv. Tento hlas sa podobal, a to na nerozoznanie, na hlas Viktora Milka, ktorý mal aj po dvoch dekádach prežitých v hlavnom meste, svoj typický východňársky akcent. Za svoju profesionálnu kariéru bol viackrát oslovený novinármi do rôznych debát a jeho hlas bol naozaj nezameniteľný.

“Viktor, sme na to pripravený. Celý priebeh akcie si pozri v modrej zložke. Rozviedol som rôzne alternatívy ako postupovať, ak to s ním pôjde po dobrom, ale aj ak to nepôjde nijak. Síce takú ešte nehrali, ale sme nachystaní na všetko!” Hlas Kamila Zemka znel o málilinko jemnejšie, ako jeho prvé vyjadrenie, ale napriek tomu to vôbec nebol tón, ktorý by pripúšťal diskusiu.

“Za mňa to je OK. Vieme, že má silné väzby na Kaderu, ale ten už to má spočítané. bezpečnostný výbor, si na utorok predvolal ministra vnútra a budú Kaderu riešiť dosť radikálne. Inšpekcia preverí jeho postup z marca pri zásahu na príkaz Foltýnovej a za to dostane cez prsty. Počul som nahrávku telefonátu, ako Kadera dal jasný rozkaz nezasahovať. V strede rozbehnutej akcie si on zo svojej pozície nemôže dovoliť takýto kiks. Hlavne nie pri nás! Srnka z odposluchov stiahol celý jeho hovor. Upravil a posunul do redakcie novín. Zajtra to zverejnia. Kaderovi to zlomí krk!” Tento hlas do tretice patril "s pravdepodobnosťou, hraničiacou s istotou", ako by povedal klasik, Mariánovi Karlíkovi, bývalému 2-násobnému ministrovi vnútra za bývalých vlád Vila Tkáča.

“Ďakujem Karlo!”, s uznaním v hlase vyjadril Kamil Zemko spokojnosť s novými informáciami. “Takže do dvoch týždňov bude aj jemu jasné, že o svojho ochrancu príde. Zatiaľ chalani od Ďura Boršíka môžu spustiť nátlakovku. Podklady z daňového dostanú skompletizované zajtra-pozajtra, aby sa mali o čo oprieť.” Kamil Zemko považoval debatu k tejto akcii za uzavretú. Na Ďura Boršíka ako ich človeka na pozícii riaditeľa zo Špeciálneho vyšetrovacieho úradu ministerstva vnútra, ktorý napriek zmene vo vedení krajiny bol na tak vysokom poste, sa dalo na 100% spoľahnúť.

“Teraz poďme k dôležitejšiemu bodu”, Zemko nasadil tón, z ktorého bolo zrejmé, že naozaj ide o dôležitú vec, vyžadujúcu maximálne nasadenie. “Šéf chce vedieť, čo bude s tými USB kľúčmi od Ušatého? Údajne už zanalyzovali väčšiu časť z obsahu a dokonca to zadali dvom zahraničným spoločnostiam. Hľadáme na nich nejakú páku, ale nie je to jednoduché. Pred voľbami, by sme to už mali. Aspoň z jednej strany. Ale teraz je teraz!
Podľa toho, čo vieme od Ivana, Ušatý mu potvrdil, že tam má toho dosť. Od Gorily, cez Červeného Kméra až po pisálku. Takže najvyššia priorita pre všetkých! Ten ušatý debil samozrejme "zabudol" povedať Ivanovi o svojom, akože zaheslovanom mobile, ktorý dal do úschovy tomu tupému a zosratému Levovi, či ako sa volá?!” Podľa tónu hlasu Kamila Zemka, bolo jasné, že Peter Ručkay, vyvolenými prezývaný aj Ušatý, kvôli nezameniteľnému tvaru jeho odstávajúcich uší, so svojou poistkou, teda zaheslovaným mobilom, ktorý prenechal svojej pravej ruke a poskokovi Levovi, čo bola jeho prezývka, urobil obrovskú taktickú chybu, ktorá ho bude naozaj mrzieť. “Nechal, by som ho tam debila zhniť!” Kamil Zemko išiel do vývrtky…

Po tomto nasledovalo 10 sekundové šumenie a nahrávka bola na konci.

Novinár už mal nohy zo stola dávno dole. Ešte raz si pustil nahrávku, zobral si poznámkový blok a pero a začal si horúčkovito robiť poznámky…

Zhruba v tej istej dobe, za veľmi podobných podmienok, v troch iných redakciách ďalší 3 novinári urobili to isté.

Nestihol dopísať posledné slovo, ktoré považoval za dôležité a už vytáčal číslo na svojho šéfa. Zároveň písal cez messenger správu svojmu kolegovi, aby ihneď trielil do kancelárie za ním.

Slová volil opatrne.

Po treťom zazvonení šéf zdvihol a on mu len v krátkosti oznámil, že si nevie s niečim rady a vec si vyžaduje jeho prítomnosť v kancelárii.

Mali dohodnutý spôsob nevyhnutnej komunikácie cez telefón.
Šéf s rozospatým hlasom ihneď pochopil a už aj vyrážal.

To, čo si redaktor práve vypočul a od koho to počul, bola vec, ktorá môže zásadným spôsobom zasiahnuť do ďalšieho fungovania celej krajiny. Ak je nahrávka pravá, môže to zásadne zmeniť aj rozloženie politických síl. A to zásadne.

Ešte raz si pustil nahrávku, aby sa utvrdil v tom, že poznámky zachytávajú hlavné body.


II.

Do 45 minút boli v kancelárii už traja. Okrem iniciátora stretnutia a šéfredaktora tu sedel aj kolega Šimon Kovár. Dlhodobo sa venoval témam, ktoré sa dali zhrnúť pod jeden výraz: VPRED, sociálna demokracia.

Mal relatívne dobre zmapované všetko, čo sa týka strany VPRED, jej čelných predstaviteľov, údajných zakladateľov VPRED, s.r.o., ako výstižne označovali túto prosociálne sa tváriacu stranu. Bývalých ministrov, štátnych tajomníkov, či nominantov v rôznych štátnych inštitúciách.

Mal zmapované kauzy, ktoré sa už počas ich posledného vládnutia pomaly drali na povrch.

Venoval sa investigatíve dlhé roky, ale najviac, s najväčšou vervou sa do toho pustil po vražde svojej kolegyne Mišky Figurovej, ktorá takzvaných "našich ľudí" postupne rozoberala na súčiastky.

Jej hlavným cieľom bol Ručkay, ktorý svojou arogantnosťou a bohorovnosťou si dovolil veci, ktoré každému museli biť do očí. Dvaja z jeho “obchodných partnerov”, ktorí dovtedy boli nedotknuteľní, mnohé veci sa im prepiekli tak na polícii, ako aj na súdoch, dnes sedeli vďaka nej vo vyšetrovacej väzbe.
Ďalší traja, či štyria čelili vážnym podozreniam a vyšetrovania proti ním boli v plnom prúde. 


Dokonca na Ručkaya vyhrabala dôkazy, ktoré jasne preukazovali, že svoj podiel v prvej súkromnej televízii predal za veľmi podozrivých okolností. To bol vlastne spúšťač pre jeho spoločníčku, ktorá dosiahla jeho uväznenie. On so svojou žiarlivou milenkou síce k tomu dopomohli dosť výraznou mierou, ale to bolo pre neho druhoradé. 
Ručkaya išlo roztrhnúť. 
Kvôli jej zverejneným zisteniam, dvakrát zorganizoval tlačovku, kde sa snažil všetko dementovať a podať to podľa seba. Niekto z jeho kumpánov jej dokonca zavolal a pohrozil, že vyhrabe na ňu toľko špiny, že bude chodiť len po kanáloch. Miška bola neoblomná…

Jej smrť ho zasiahla na tom najcitlivejšom mieste. Keď u nich začala pracovať, mali na krátku dobu k sebe trošku bližšie. Vyzeralo to na sľubný vzťah. Asi po troch mesiacoch sa dohodli, že to veľmi ich práci neprospieva a išli od seba. Napriek tomu naďalej dobre vychádzali. Zopár spoločných projektov ich v práci utužilo. Raz za čas, sa stretli u neho, či u nej a spoločne si užili. Takto im to obom vyhovovalo. Ani jeden sa ešte nechcel viazať.

Raz cestou z domu na stretnutie s informátorom, došlo k dopravnej nehode, kde v zákrute vyletela z cesty, prerazila plot a s autom narazila do múru opustenej budovy. Došlo k výbuchu nádrže na plyn v jej aute a k vznieteniu celého auta. Pri náraze upadla do bezvedomia a z auta sa nemala šancu dostať. Nádrž na plyn mala od renomovanej spoločnosti, tá rázne vylúčila poruchu. Policajti dali vyhotoviť odborný posudok, ktorý potvrdil, že nešlo o technickú závadu. Jednoznačne došlo k úmyselnému poškodeniu nádrže. Následným preverovaním sa zistilo, že stretnutie bolo zinscenované niekym neznámym.

Šimon s kolegami tušili odkiaľ môže fúkať vietor, ale žiadne dôkazy nemali.

Keď sa to stalo, na tri mesiace nechal prácu prácou a totálne sa opustil. V jednom kuse pil. Boli dni, keď nič neriešil, len aby mal po ruke ďalšiu fľašu. Niektorí z jeho známych nad ním už pomaly lámali palicu. Vtedy sa rozhodol, že jej smrť pomstí pokračovaním v načatej práci.

Začal cielene vyhľadávať a podrobne študovať všetky dokumenty, informácie, ktoré ho mohli doviesť k ďalším "našim ľuďom".

Za necelé dva roky sa z neho stal naozajstný expert. Mal niekoľkých naozaj dôležitých informátorov, ktorí ho zásobovali s overiteľnými informáciami. Oslovovali ho spolupracujúci obvinení, ktorí vystupovali v niektorých kauzách spojených s nominantmi strany VPRED. Poskytovali mu informácie, vďaka ktorým dokázal poskladať mozaiku ďalších a ďalších káuz.

Spolupracoval s vyšetrovateľmi, ktorí aj vďaka jeho článkom postupne odkrývali ďalšie a ďalšie toxické kauzy, ktoré vytvárali celkovú mozaiku vládnutia strany VPRED za viac ako jednu dekádu.


III.

Dvakrát si vypočuli nahrávku. Minútku premýšľali a každý z nich vo vlastnej hlave analyzoval počuté informácie.

Potom sa do toho pustili a snažili sa zadefinovať si zopár otázok na úvod.
To, čo by chceli mať zodpovedané zhrnuli do niekoľkých otázok:
- kto je autorom nahrávky?
- je to autentická, nezostrihaná nahrávka?
- kedy a kde to mohlo byť zaznamenané?
- sú to overiteľné informácie?
- kto a prečo im to poslal?
- kto ďalší disponuje s touto nahrávkou?

Autora nahrávky zatiaľ nemalo význam hľadať. Stálo by ich to mnoho energie a nič by im to neriešilo.

Miesto nahrávky bolo zatiaľ irelevantné, aj keď do budúcna, by bolo zaujímavé zistiť, kde sa v takejto zostave mohli dotyčný stretnúť.
Kto a prečo im to poslal, bola otázka, ktorej zodpovedanie môžu priniesť ďalšie udalosti.
Z emailovej adresy sa nedal identifikovať nikto relevantný. Pravdepodobne ide o účelovo založený email, ktorý nikam nevedie.

Za najdôležitejšie otázky teda považovali druhú, štvrtú a šiestu v poradí.

Autenticitu nahrávky vie potvrdiť ten kto to zaznamenal, priamy účastník stretnutia, prípadne renomovaná nezávislá spoločnosť, ktorá to má ako svoju hlavnú činnosť. Samozrejme, v tomto momente dva spôsoby overenia autenticity mohli vylúčiť. Získať odpoveď od priameho účastníka stretnutia, mali obaja redaktori v pláne už onedlho…

Správne usúdili, že čas kedy mohla nahrávka vzniknúť, budú vedieť na základe zaznamenanej komunikácie ustáliť.
Z informácii, ktoré počuli, vedeli ihneď vypichnúť časť, kde sa Karlík rozpráva so Zemkom o nahrávke telefonického hovoru policajného prezidenta, kde on vydáva rozkaz na prerušenie akcie Foltýnovej, ktorá si povolala zásahovku zo Žiliny, aby zabránila zmareniu úkonov v konaní proti nepohodlným policajtom. "Nepohodlnými" boli v tomto prípade policajti, ktorí viedli viacero vyšetrovaní voči nominantom strany VPRED a vyzeralo to tak, že z toho bude niekomu horúco.

Karlík uvádzal, že nahrávku “novinári zajtra zverejnia”. Na základe tohto presne vedeli určiť, že prepis tejto nahrávky bol ani nie pred týždňom zverejnený cez redakciu, ktorá sa často správala ako hlásna trúba priamo strany VPRED.
Takto mali stanovený presný čas nahrávky, ale aj overiteľnosť informácií. Zatiaľ minimálne tejto.

Závažnejšie vyzneli informácie ohľadom USB kľúčov, ktoré mali byť nájdené pri domovej prehliadke u zadržaného Petra Ručkaya. Taktiež info o nejakom zaheslovanom mobilnom telefóne, ktorý mala mať u seba Ručkayova pravá ruka s prezývkou Lev.

Lev bol pre nich známou figúrkou, ktorá dávno o sebe mohla hovoriť, že bol jedným z nich. Bol novinár, ale zlákali ho peniaze, ktorých pôvod bol veľakrát jasne nelegálny. On si z toho žiaden problém nerobil a svoje vedomosti a skúsenosti neraz za takéto peniaze predával.

Od zadržania Ručkaya bol nezvestný. Vlastne nikto jeho nezvestnosť oficiálne nenahlásil, akurát ho zrazu nebolo vidno nikde, kde dovtedy bežne fungoval, stretával sa s rôznymi vplyvnými ľuďmi. A v zásade sa ani nevyhýbal komunikácii s novinármi.
Od momentu zadržania Ručkaya, ho nebolo možné nikde zastihnúť. Nebral mobil, nevideli ho v dvoch-troch kaviarňach, kde obvykle často trávil čas a riešil stretnutia.

Poslednú z otázok, mali zodpovedanú za pár hodín, keď satiristický portál “skLapNI” zverejnil okolo tretej popoludní najprv len krátku časť zvukovej nahrávky o “Gorile, Červenom kmérovi a pisálke”…

Okamžite mali stovky reakcií a zdieľaní.

Prešla ďalšia hodinka a bol na svete aj prepis celej komunikácie na ďalšom z portálov, ktoré nemali škrupule vyťahovať na svetlo sveta neoverené veci.

Ak je z toho, čo počuli pravda, čo i len polovica, niekomu bude onedlho horúco…