Kapitola 13 - Jaro v kľude

Miesta, osoby ako aj udalosti sú vymyslené. Ak vám to niečo pripomína, je to len náhoda. Moje odporúčanie je, prečítať si to ešte raz a pozorne, pretože tento príbeh sa takto vôbec neodohral! Ale hocikedy sa tak stať mohlo…

Kapitola 13

Jaro v kľude

I.

Stano sa celý vyškerený, s nájdeným mobilom vo vačku, vyhupol k Dušanovi na auto…

Presne v tom momente sa Jaro po bezsennej noci, zobudil vo svojej obývačke a sadol si na kraj sedačky.

Včerajšok bol iný ako to so sudcom. Včera to bolo skoro na dotyk. Pri výstrele ho mal úplne pri sebe. Ak by hladina adrenalínu bola u neho trošku nižšia, cítil, by pomaly jeho parfém, či dokonca aj jeho dych. 

Neriešil správnosť svojho skutku.
To v žiadnom prípade!
Akurát ešte nikdy nebol takto blízko momentu niekoho skonu.
Od včera večera, keď dorazil domov a trošku u neho ustúpil adrenalín, nad ničím iným nerozmýšľal.

Vlastne, ani nevie prečo, ale ešte jedna vec mu vŕtala hlavou: kam sa podel jeho mobil?
V momente, keď sa postavil zo svojho zákrytu, Ivan Š. mal v rukách mobil a chcel prečítať smsku, ktorá mu akurát pípla. 

Vôbec neregistroval, kam mu mohol vypadnúť. 
Ak zostal niekde na zemi, tak objavenie jeho tela bola možno otázka zopár hodín.

Stačilo, ak by nejaký bezdomovec potlačil veko kontajnera, aby skontroloval jeho obsah a telo mohlo byť objavené. Vzápätí mu došlo, že je malá šanca, že bezdomovec nevie čítať a v kontajneri na papier, bude hľadať jedlo.

Vedľa seba pod dekou našiel fotoalbum, ktorý si včera po návrate domov vytiahol a listoval. Takto aj zaspal. Zavrel album a vrátil ho na miesto vedľa telky. 

Bolo sedem hodín. Zapol televízor, aj keď vedel, že toto nebude zdroj jeho informácií.
Aspoň nie teraz.
Na mobile skontroloval novinky, ale nikde nič nové nezistil.

Dominantná téma, respektíve dve témy, ktoré sa zhodou nepredvítateľných náhod spojili, bola nehoda na zastávke MHD a tomu predchádzajúca streľba v bare, ktorú navštevovala prevažne LGBTI+ komunita. Aj keď sa to stalo pred časom, v spoločnosti téma neustala, stále žila a vyzeralo to tak, že toto dvojnásobné nešťastie prinesie dlho očakávané zmeny aj v tejto konzervatívnej spoločnosti.

Jaro nemal žiaden problém s komunitou LGBTI+. Mal zopár kamarátov medzi nimi. Rozumel ich problémom a chápal prečo to oni ponímajú ako vážnu krivdu a nespravodlivosť voči ním zo strany celej spoločnosti.

Čo sa týka druhej veci, teda alkoholu za volantom, tam bol dosť radikálny! Ak by to bolo na ňom, tresty by boli nekompromisné!
Ekonomická kríza, vojna na Ukrajine, Tkáč a jeho "spásonosné" referendum.
A dookola to isté. Tie isté témy.
Neobjavil nič mimoriadne.

Oblečenie, ktoré mal včera na sebe, ihneď po príchode domov dal oprať. Nohavice, riflovú bundu a aj tú tmavú mikinu s kapucňou plánoval  po vysušení na rôznych miestach mesta pozahadzovať, aby v maximálne možnej miere znížil riziko nájdenia akejkoľvek stopy, ktorá by ho spájala s miestom činu.
Ostatne minule to urobil tak isto.
Nevedel vylúčiť na sto percent, že ho niekto nemohol zazrieť ako vchádzal, či vychádzal z uličky. Ak by telo objavili v priebehu 1-2 dní priamo na tom mieste, aj nezainteresovaný okoloidúci si mohol vybaviť v pamäti postavu v tmavej mikine s kapucňou.

Takto mohlo každým dňom byť riziko menšie a menšie.


II.

Na obed si dal niečo ľahké z chladničky a poobedie sa rozhodol stráviť na pešej zóne v centre mesta. Navečer si chcel dopriať v obľúbenej reštaurácii svojej manželky, ľahkú večeru a miešaný drink.
Mal na mysli jeden konkrétny…

Poobede sa vychystal, objednal si taxík, aby si mohol dať ten miešaný drink s alkoholom. Vedel, že budú aspoň dva poháre a nechcel ani s nepatrným obsahom alkoholu v dychu šoférovať cestou domov. Nechcel sa vystaviť zbytočnému riziku. 

Síce pomaly finišoval, ale ešte nebol hotový so svojimi úlohami…

Pár minút pred piatou mal taxík na adrese, kde si ho objednal. Pohodlne sa usadil. Cesta do centra mala trvať približne 10-15 minút. V taxíku hrala príjemná hudba. Vodič ešte nestihol vybehnúť ani na most smerom do centra a v rádiu zahlásili presný čas 17:00.

Hlásateľ informoval o témach, ktoré omieľali celý týždeň dookola. Očakávané zvyšovanie cien energií, vojna na Ukrajine, či referendum, ktoré chce silou-mocou vyvolať Vilo Tkáč. Počúval len tak na jedno ucho…

Zazdalo sa mu, že v rozhovore zachytil meno Ivana Š. Zbystril pozornosť. To, čo počul mu prišlo, akoby počúval nejakú poradu. Prišlo mu to nezvyčajné, aby počas správ, púšťali záznam z akejsi porady. Ako ďalšie počul komentár hlásateľa, ktorý uviedol, že nahrávku budú analyzovať a otázky položia všetkým účastníkom inkriminovanej nahrávky.

Jaro nechcel na sebe nič znať, ale hneď ako vystúpil z taxíka, sadol si na prvú terasu na pešej zóne. Objednal si espresso a citronádu. Prebehol sociálne siete a za päť minút našiel časť nahrávky, ktorá zatiaľ uzrela svetlo sveta ako aj prepis celej nahrávky.

Dvakrát si vypočul zverejnenú časť nahrávky a prečítal si prepis celej nahrávky. 
Na stránke 'Polícia SR' našiel, okrem nahrávky aj krátky oznam, že v doobedných hodinách nahlásila priateľka advokáta Ivana Š. jeho nezvestnosť.

Espresso mu úplne vychladlo, ale vypil ho napriek tomu na jeden šup. Hlava mu pracovala na plné obrátky.

Podľa toho, čo čítal, telo nenašli. Nič nepovedali ani o jeho aute, ktoré zostalo zaparkované na parkovisku nákupného centra.
Závažné boli aj informácie z nahrávky. Ak to bola reálna nahrávka, VPRED bude mať čo robiť, aby sa z toho nejako dostal. Samozrejme Vilo Tkáč mal aj húf slepých a hluchých podporovateľov. Ale určite budú mať čo vysvetľovať…

Jaro si dal ešte jedno espresso a začal analyzovať zistené novinky…

Nezvestnosť Ivana Š. v kontexte zverejnenej nahrávky ponúkala viacero hypotéz.

Jaro nezapadal ani do jednej z nich...