Miesta, osoby ako aj udalosti sú vymyslené. Ak vám to niečo pripomína, je to len náhoda. Moje odporúčanie je, prečítať si to ešte raz a pozorne, pretože tento príbeh sa takto vôbec neodohral! Ale hocikedy sa tak stať mohlo…
Kapitola 14
Nedeľa s Vilom Tkáčom
Niektorí z nich nestihli ani nedeľný obed s rodinou, či priateľmi.
12:30 mali byť v budove na 6.poschodí. V správe cez Telegram mali presný čas, kedy majú vojsť, aby niekomu nebil do očí 'húfny' príchod viacerých ľudí do budovy, kde v pracovné dni najneskôr o 15:30 nebol prakticky žiaden pohyb.
Dnes nevstupovali do zasadačky ako obvykle.
Kamil Zemko ich nasmeroval do iných dverí, ktoré boli tiež na tom istom poschodí.
Pred vstupom im prikázal vyložiť si všetko z vreciek. Nielen mobily, ale úplne všetko. On ich nasledoval automaticky tiež.
Miestnosti dominoval konferenčný stôl s piatimi stoličkami. Jedna z nich už bola obsadená Vilom Tkáčom, ktorý bol zabratý do čítania dokumentov pred ním.
Zemko priložil ďalšiu stoličku, aby si mohli všetci posadať a on sa rovno posadil po Tkáčovej pravici.
Z druhej strany si prisadol Jozef Mikóczi. V očiach verejnosti sa javil ako politický outsider, k čomu prispel aj svojou nešikovnosťou. Novinári ho pospájali s rôznymi vážnymi podozreniami, kde išlo o spreneveru eurofondov, či tunelovanie štátnych peňazí, ale väzy mu zlomila zverejnená pikantná komunikácia Ručkayovej volavky. Okrem toho, že mal čo vysvetľovať svojej, o minimálne dekádu mladšej novomanželke, či chcel alebo nie, po tomto musel odstúpiť z vysokej politiky a vrátil sa plnohodnotne do svojho predchádzajúceho biznisu. Síce, mierne povedané biznis na hrane, ale zatiaľ sypalo...
Napriek pohľadu verejnosti na jeho osobu, pre zasvätených bol Mikóczi považovaný za ďalšieho z 5 Veľkých Zakladateľov.
Ručkay sa nebránil ničomu a všetkými spôsobmi sa snažil zbierať kompro materiály na kohokoľvek. Nerozlišoval medzi spojencom, či protivníkom v biznise. Zveľaďoval svoju databázu na všetkých frontoch.
Čas ukáže, že sa prepočítal a bič si plietol aj sám na seba…
Vedľa neho si sadol Marian Karlík. Po Zemkovej pravici sedel Milan Krak a posledné miesto obsadil Viktor Milko.
Každý bol ako na ihlách. Tkáčova prítomnosť len potvrdzovala to, čo každý z nich vedel: situácia je vážna!
Pri boji s konkrétnym nepriateľom vieš predpokladať, čo ťa môže čakať. Vieš odhadnúť, čo za sila je proti tebe.
Ale ak nevieš, kto je tvoj nepriateľ, nevieš aké zbrane zvoliť. Nevieš, odkiaľ príde útok. Hrozí, že nevieš včas reagovať.
Vilo Tkáč papiere, ktoré študoval, poskladal do úhľadnej kôpky a až teraz si prezrel celé osadenstvo pri stole. “Vitajte. Veľmi nerád som takto narýchlo musel zorganizovať dnešné stretnutie, ale ako predpokladám všetci viete, že situácia si to vyžaduje.”
Až keď mu všetci kývnutím hlavy potvrdili, že vedia dôvod dnešného stretnutia, pokračoval. “V piatok sa prihodilo niečo, čo môže súvisieť s udalosťami zo včerajška. Kým to nevyriešime, nesmieme ďalej pokračovať v načatých veciach. Zmiznutie Ivana z piatka nám do zverejnenia nahrávky nedával žiaden zmysel.” Neuniklo mu, ako niektorí zbystrili pozornosť.
“Samozrejme, nemôžeme naisto tvrdiť, že to spolu priamo súvisí, ale nevieme to zatiaľ ani vyvrátiť”, odpil si z neperlivej minerálky, ktorú mal na stole a pokračoval, “očakávam od vás informácie na úlohu z piatka ohľadom Ivana.”
Zdvihnutou rukou si ešte na moment vynútil ich pozornosť.
“Považujem za samozrejmé, že vám nemusím zdôrazňovať, že sme vykonali opatrenia a previerky vás všetkých prítomných. Ešte nevieme ako mohla nahrávka vzniknúť a kto bol jej autorom, ale priebežne robíme ďalšie previerky. Vy ste zatiaľ mimo podozrenia.”
Milko si odkašľal a chcel sa prihlásiť o slovo. Zároveň s ním, sa chcel prihlásiť aj Marian Karlik. Keď zistili, že sa chceli ozvať naraz, Karlík gestom prepustil slovo Viktorovi Milkovi.
Ten kývnutím hlavy poďakoval a začal, “informácie, ktoré moji ľudia dali dokopy z piatka sú nasledovné:
o 15:33 odišiel zo svojej kancelárie na svojom aute
o 15:42 zaparkoval na hornom parkovisku nákupného centra asi 200 m odtiaľto
o 15:49 zaplatil v predajni šperkov na 1. poschodí nákupného centra
o 15:52 vyšiel z nákupného centra a smeroval k budove
o 15:58 sme registrovali prijatie správy na jeho mobil od jeho partnerky, keď už bol v bezprostrednej blízkosti budovy.
Čo sa týka presnej lokalizácie jeho mobilu, naši ľudia dokázali stanoviť jeho polohu v okolí 35-50 metrov od budovy. Tu sa jeho stopa stráca. Naši operatívci dnes ráno našli jeho auto na hornom parkovisku nákupného centra presne na tom mieste, kde v piatok zaparkoval. Z kamerových záznamov sme zistili, že späť do centra sa nevrátil. Kamery od nákupného centra v okruhu kilometra nezaregistrovali jeho pohyb. Mobilný signál sa od piatku od 15:58 nedá zachytiť. Jeho mobil je vypnutý alebo zničený.”
Vilo Tkáč tieto informácie registroval, ale ešte čakal, čo zistil Marian Karlík.
Ten skontroloval svoje zápisky a začal.
“V piatok bola jeho partnerka celý večer doma. Od 21:15 obvolala všetky nemocnice v meste. Okolo 22:30 zavolala na obvodné oddelenie a zisťovala ako nahlásiť zmiznutie jej partnera. Odporučili jej počkať aspoň do rána a ak sa ani dovtedy nevráti alebo neohlási, prejsť na oddelenie a nahlásiť jeho zmiznutie. Včera o 8:25 nahlásila jeho zmiznutie na obvodnom v Dúbravke. Stálej službe uviedla jeho popis a čas, keď mu odoslala sms-ku, ktorú si už neprečítal. Ten mu prisľúbil, že po 24-hodinách od jeho zmiznutia, vyhlásia po ňom pátranie. Vzhľadom k tomu, že ide o Ivana, stála služba ihneď informovala operačného na kraji ako aj na Pribinovej. Považujú to za potencionálne vážnu vec.”
Zdvihol zrak od svojich poznámok a pozrel sa priamo na Vila Tkáča. Ten prikývol.
Karlík ešte dodal, že z odposluchu jej mobilu doteraz nezaregistrovali nič mimoriadne.
Po chvíľke si vypýtal slovo Kamil Zemko.
Jeho ľudia urobili kus roboty.
“Chlapci skontrolovali jeho kanceláriu. Ak by sa chceli dostať ku spisom, potrebovali by viac času a vybavenie na otváranie špeciálnych zámkov. V prípade potreby to do zajtra rána vedia vyriešiť, aby to do začiatku riadnej pracovnej doby, bolo hotové.” Zalistoval v poznámkach, kým našiel to čo hľadal. “Včera, keď jeho partnerka bola na polícii, sme preverili jeho dom. Všetky veci boli na mieste. Samozrejme, žiadne zložky, či dokumenty v celom dome. Nechali sme tam zopár uší, aby sme boli v obraze.” Všetci rozumeli, že tým mal samozrejme na mysli, nainštalovanie odposluchu, aby mohli monitorovať dianie v dome.
Vilo na znak súhlasu, pokýval hlavou. Ivan zatiaľ nesklamal, ale on mal s ľuďmi svoje skúsenosti…
Informácie boli znepokojivé. Ivanovo zmiznutie v kontexte so zverejnenou nahrávkou nikomu z nich nedával zmysel. Najviac ich miatlo Ivanovo auto zaparkované na tom istom mieste ako v piatok.
Alternatívu jeho únosu považovali za úplný nezmysel.
Dohodli sa, že ich spoločné kroky budú mať za cieľ zistiť pôvod nahrávky aj Ivanovo zmiznutie. Rozdali si úlohy. Každý vedel, čo je potrebné urobiť, aby sa posunuli k vyriešeniu oboch problémov.
Potrebovali sa čím skôr dostať k Ušatému Ručkayovi, aby im niektoré veci objasnil. Dohodli sa, že za ním s Ivanovým asistentom pôjde Karol Bolník. Donedávna bol sudcom na okresnom súde v Ružinove. Potom prešiel do vedľajšieho okresu a stal sa z neho predseda okresného súdu.
Po dvoch rokoch mu odporučili jeho vplyvní vysokopostavení kamaráti, aby odstúpil zo svojej pozície, lebo sú indície, že jeho zotrvanie je z politických dôvodov nežiadúce.
Po voľbách, síce pomaly, ale predsa prichádzali zmeny, keď už ani oni nedokázali nad ním držať ochrannú ruku. Bol dosť chápavý, že je najvyšší čas posunúť sa inde. Skončil ako sudca úplne a prešiel do advokacie. O klientov núdzu nemal. “Naši ľudia” čím ďalej, tým viac potrebovali právne služby. Karol Bolník bol fundovaný advokát…
Potrebovali sa dopracovať k Levovi. Toto bola parketa rovno dvoch prítomných. Jedným bol Viktor Milko a ďalším Milan Krak.
Hlavne ľudia Milana Kraka mali vytvorenú sieť informátorov, cez ktorých v minulosti získali poznatky na veci, kde Milkovi aj Karlikovi ľudia sklamali a neuspeli. Krak mal vybudované doslova paralelné spravodajstvo s tým vojenským. Ba čo viac, miestami dokonca dokázali suplovať aj SIS-ku.
Bývalí podriadení Kraka, ešte počas jeho oficiálneho pôsobenia v spravodajstve, boli disciplinárne riešení za stratu zverenej techniky. Dostali pokarhanie za stratu zariadenia na odposluch mobilných zariadení. Síce malo ísť 'iba' o odposluch prvých, tzv. NMT systémov, ale podľa odborníkov z oblasti tajných služieb ako aj expertov na telekomunikáciu, jednoduchou technickou úpravou bolo možné zariadenie prispôsobiť na odposluch GSM zariadení, čo znepokojilo naozaj kde-koho…
Krak mal vďaka naozaj veľkému objemu informácií, výborné väzby a kontakty na podnikateľov, politikov, novinárov a mnohých vplyvných ľudí. Informácie boli účinnejšia zbraň, než si to mnohí dokázali pripustiť. Krak bol kapacita v ich získavaní, ale aj v narábaní s nimi.
Druhej úlohy sa ujal on.
Lev sa dostal do Krakovho hľadáčika…
K samotnej nahrávke a k informáciám, ktoré v nej odzneli sa dohodli, že každý z účastníkov vydá cez svojho tlačového hovorcu oficiálne vyjadrenie o podvrhu, s najväčšou pravdepodobnosťou účelovo zostrihanom paškvile, ktorú predhodili liberálni fašisti z radov koaličných strán, ktorí od posledných volieb nič iné nemajú na starosti ako znevažovať a kriminalizovať svojich politických oponentov.
Vilo Tkáč, sa s tým síce nikomu z prítomných nezveril, ale mal silnú predtuchu, že problémy, s ktorými sa budú musieť popasovať len prídu!
Lámal si hlavu nad Ivanom. Nebolo veľa situácií, keď si nevedel vytvoriť svoj názor.
Ivan zatiaľ nesklamal, ale on mal s ľuďmi svoje skúsenosti…
