Kapitola 15 - Ivan v "modrom"

Miesta, osoby ako aj udalosti sú vymyslené. Ak vám to niečo pripomína, je to len náhoda. Moje odporúčanie je, prečítať si to ešte raz a pozorne, pretože tento príbeh sa takto vôbec neodohral! Ale hocikedy sa tak stať mohlo…

Kapitola 15

Ivan “v modrom”

I.

V pondelok ráno o pol šiestej pán Vavrečka odomkol vchodové dvere predajne a aj keď vonku bola o takejto dobe ešte tma, pouličné osvetlenie stačilo, aby sa prešiel do priestoru za pult, do skladu, a zapol svetlo. Na stôl odložil svoje veci a dal variť vodu na čaj. Každé ráno začínal čajom.

Pozrel na hodinky. Bolo presne 5:35.
“Už by tu pomaly mali byť.”, zamrmlal si len tak pre seba. A naozaj neprešla ani minútka a na ceste pred predajňou zastavila biela dodávka s firemným logom tabakovej firmy a zapla si štyri smerovky. Vodič rezko vyskočil z auta, otvoril bočné posuvné dvere a povykladal vedľa auta na chodník zo desať kartónových krabíc. Zatiahol dvere na aute a postupne po dvoch krabiciach ich začal nosiť dovnútra predajne. S poslednou várkou doniesol aj dodacie listy, ktoré si pán Vavrečka skontroloval a podpísal. Zovrela voda na čaj, ale nechcel ho zaliavať s úplne vrelou vodou, tak zatiaľ konvicu nechal tak. Poďakoval vodičovi, navzájom si zapriali pekný deň a ten odfrčal k ďalšiemu zákazníkovy.

Pán Vavrečka sa pustil do práce. Šesť krabíc upratal do skladu a až teraz si zalial čaj. Zvyšné štyri si nechal priamo v predajni, aby mohol doplniť cigarety do regálov a zopár kartónov odložil do poličky pod pult. 

Bol s tým hotový raz-dva. Za posledných 25 rokov to robil naozaj mnohokrát. Predajňa bola jeho od 90.rokov. Pred šiestimi rokmi to zabalil, predajňu prepísal na syna, ale doma sa mu sedieť nechcelo. 

Každé ráno otváral predajňu on a syn ho prišiel vystriedať okolo obeda. Vtedy sa odviezol električkou k neveste a naobedoval sa u nej. Bola doma na materskej tak sa po obede ešte zahral s malým vnúčikom. Okolo druhej poobede zašiel domov a venoval sa svojmu druhému koníčku, skladaniu modelov lietadiel. Aj dnes poobede ho čakal doma nový stroj…

Kým nad tým premýšľal, automaticky s rutinou poskladal prázdne kartóny. Od minulého týždňa mal poskladané kartóny aj pri regáloch v sklade. Podľa rozpisu mali kontajner na papier v uličke oproti vyvážať dnes.

Čaj mal ešte horúci, tak sa rozhodol, že kartóny vyhodí teraz. Vyniesol poskladané kartóny zo skladu, ktoré tam mal ešte z minulého týždňa a všetko povykladal pred predajňu. Zamkol vstupné dvere a zobral kartóny z chodníka. V túto rannú dobu premávali električky v 5-6 minútových intervaloch. Okrem toho bola premávka zatiaľ slabá. Nechcel merať cestu k prechodu pre chodcov a rozhodol sa prejsť krížom cez cestu priamo od predajne. Mal to aspoň o 50-60 metrov bližšie. Rýchlym krokom, s kartónmi v náručí, prechádzal cez cestu. So svojími ledva 160 centimetrami, cupitajúc krížom cez štvorprúdovú cestu, by pre okoloidúcich pôsobil dosť komicky, ale v túto skorú rannú hodinu ich tu veľa nebolo. Vlastne nablízku nebolo nikoho.

Keď sa dostal na druhú strany cesty, prešla okolo električka. Starý pán vošiel do uličky a podišiel k modrému kontajneru. Kartóny oprel o kontajner, aby mal voľné ruky na otvorenie veka. Podarilo sa mu posunúť poklop na tretí krát. Zobral polovicu kartónov a vhodil ich dovnútra. Potom zobral zvyšok kartónov a načiahol sa, že ich tam vhodí tiež.

Zazdalo sa mu, že tam niečo páchne. Bolo to akoby tam hnili nejaké odpadky. Snažil sa nazrieť cez okraj kontajnera, ale jeho 160 cm ho dosť limitovalo v jeho rozhľade…

To čo videl boli len kartóny a rôzny iný papierový odpad. Nahnevaný na nejakého nekultúrneho človeka, ktorý nevie rozoznať modrú od čiernej farby, vhodil zvyšné kartóny dovnútra a zatiahol vrchný poklop späť.

Vychádzal z uličky von a popod nos si mrmlal niečo o ľuďoch, čo si nevedia uvedomiť, aké je správne triedenie odpadkov dôležité. Oproti nemu rýchlym krokom vošiel do uličky predavač z vedľajšieho obchodu v ruke s tromi plnými modrými vrecami. Evidentne sa ponáhľal tiež ku kontajneru s papierom. Videl a vedel to, čo pán Vavrečka zatiaľ len predpokladal. 

Prichádzalo smetiarske auto. 

Do uličky práve začalo cúvať vozidlo na odvoz odpadu.

Predavač odvedľa len poodchýlil poklop na šírku svojich plných vriec, ktoré prepchal dovnútra a už aj uvoľnil prístup pre smetiara, ktorý kontajner povytiahol a posvietil si dovnútra. Zbadal plné modré vrecia a kopec kartónov. Kontajner bol naplnený skoro do troch štvrtín.

Dotiahol kontajner k zdvíhacej rampe a spolu s ďalším kolegom, ktorý medzitým podišiel bližšie, ho zahákli, aby ho hydraulický zdvihák nadvihol a obsah vysypal do návesu.

Keď bol kontajner prázdny, zvesili ho a vrátili späť na stojisko. Obaja naskočili na zadnú časť auta a vodič vyrazil k ďalšiemu stojisku o pár desiatok metrov ďalej…

Pán Vavrečka precupital cez cestu späť k predajni, odomkol vchod a vošiel dovnútra vypiť si svoj ranný čaj. Pri popíjaní čaju premýšľal, ako sa zahrá na obed so svojim vnúčikom. Na zápach z kontajnera si už ani nespomínal…


II.

Vodič smetiarskeho auta bol o pol hodinku už na šiestom mieste a o ulicu ďalej. Premávka trošku zhustla. Vychádzal z bočnej uličky a odbočoval do prava. Vychádzal na hlavnú cestu a išiel sa zaradiť do pravého jazdného pruhu z dvoch v jeho smere jazdy. Pravý pruh bol úplne voľný tak smelo vošiel do pruhu a pomaly otáčal volant, aby auto bolo správne zaradené a otočené v smere ďalšej jazdy. V tom momente sa z ľavého pruhu preradil bez smerovky vodič audiny, ktorý chcel pravdepodobne zprava obehnúť pred ním pomalšie jazdiacu oktávku. V tej rýchlosti a pravdepodobne aj zanedbaním jednej z hlavných zásad pri šoférovaní: 'vodič musí predvídať', nedokázal vodič audiny zareagovať dostatočne rýchlo a prakticky bez brzdenia, v plnej rýchlosti, narazil do ľavej strany, priamo do prednej nápravy smetiarského vozu. Dopravný policajt spolu s vyšetrovateľom neskôr ustália rýchlosť audiny na 83 km/hodinu.

Nákladné vozidlo napriek svojej robustnosti, bolo vychýlené zo svojej dráhy a doslova ho odhodilo doprava, kde pravou stranou vyletelo na chodník.

Osud audiny bol jasný. Pri náraze do nápravy nákladného auta, vodiča vymrštilo a ten vyletel cez čelné sklo. Jeho telo narazilo najprv rukami, ktorými si pudovo chránil hlavu a potom aj hlavou do vodičových dverí nákladného auta odkiaľ sa telo odrazilo a preletelo do ľavého pruhu, kde dopadlo na zem, tesne za vozidlo, ktoré pôvodne mal v pláne vodič obísť.

Súdny lekár neskôr stanoví ako príčinu úmrtia presne tento moment, keď pri náraze hlavy do dverí nákladného auta došlo k pretrhnutiu miechy a devastačnému poškodeniu lebky. Alebo ináč, vodič už v tomto momente utrpel zranenia nezlučiteľné so životom.

Viac-menej ďalšie vozidlo, ktoré prechádzalo v ľavom pruhu a nestihlo úplne zabrzdiť, pričom prednými kolesami zavadilo o dopadnuté telo vodiča, už nemalo žiaden vplyv na jeho prežitie.

Expert neskôr vylúči akúkoľvek technickú závadu, ktorá mohla mať vplyv na brzdenie alebo mohla akokoľvek ovplyvniť nezvládnuteľnosť riadenia vozidla. Stanoví jedinú zistenú závadu na vozidle, a to zlyhanie činnosti airbagov. Neskôr zistí, že na vozidle mohli byť v minulosti vykonané neautorizované zásahy, ktoré túto nefunkčnosť mohli mať za následok. V každom prípade táto skutočnosť mala, spoločne s nezapnutým bezpečnostným pásom vodiča, priamy vplyv na jeho smrť, ale žiaden vplyv na príčinu nehody.

Vodič nákladného auta, napriek viac ako 30-ročnej praxi vodiča, nikdy nič podobné nezažil. Kútikom oka, pri dokončovaní manévru, zachytil nepatrný pohyb na ľavej strane vozidla, ktorý v zlomku sekundy vyhodnotil ako niečo nezvyčajné. To, čo to bolo zistil v nasledujúcom zlomku sekundy, keď došlo k nárazu. Náraz ho hodil nabok a nebyť zapnutého pásu, asi by si narazil hornú časť tela minimálne o volant. Po náraze zostal 10 sekúnd nepohnute sedieť na svojom mieste a kŕčovito držal volant. Mozog vyhodnotil, že s jeho telom je všetko v poriadku. Až potom sa odhodlal skontrolovať spätné zrkadlo. Najprv pravé, v ktorom zahliadol kolegu, ktorý pôvodne stál na podeste v zadnej časti auta, ako sa pomaly zviecha zo zeme a kontroluje si ruky a hlavu. Ak dobre videl, tento bol v poriadku.

Nahliadol do ľavého zrkadla, ale toto bolo vychýlené zo svojej zvyčajnej polohy a nič v ňom nevidel.

Chcel otvoriť svoje dvere a vystúpiť z auta, ale ani na tretí krát sa mu to nepodarilo. Poriadne sa zaprel, ale nešlo to ani tak. Preliezol na stranu spolujazdca a vystúpil z auta von. Auto obišiel smerom dozadu a tam našiel aj druhého zo svojich kolegov. Obaja včas spozorovali audinu a v poslednej chvíli stihli zoskočiť z auta a vyhnúť sa prípadnému nárazu audiny do zadnej časti nákladiaku. Obaja mali zopár odrenín, ale nič vážneho. Vodič videl, že v oboch pruhoch stojí niekoľko áut a predpokladal dlhé kolóny v priebehu pár minút. Keď obišiel celé auto zbadal dôvod, prečo mu nešlo otvoriť jeho dvere. Audina bola zakliesnená pod ľavou časťou vozidla, v mieste kde bola kabína a začínal nákladný priestor. 

Pomyslel si, že z tohto auta nikto živý vyjsť nemôže. V tom momente spozoroval osobné auto v ľavom pruhu, ktorého vodič bezradne postával pred svojim autom. Podišiel bližšie a videl, že mal pravdu a z auta nikto živý nevystúpil…

Niekto mu podal reflexnú vestu, aby si ju navliekol na seba. Bol ako v sne. Všetko sa pred jeho očami odvíjalo ako v spomalenom filme.

Videl záchranárov, hasičov policajtov, ktorí ako naozajstní profesionáli vydávali pokyny a riadili celý proces zabezpečenia miesta nehody, oživovanie vodiča a vlastne všetko, čo bolo potrebné zabezpečiť, aby čím skôr obnovili premávku. 

Prešlo asi 15 minút, keď opadol z neho ten prvý šok. Vedel, že nič neporušil. Jemu ani jeho kolegom sa nič nestalo. Vozidlo síce bolo nepojazdné, zvyšný zvoz sa dorieši neskôr. Zazrel svojho vedúceho, ktorý má na starosti celý vozový park vo firme. Dorazil pred asi 3 minútami. Ten ho tiež ubezpečil, že sa nemá čoho obávať, žiadnu chybu neurobil.

Nakoniec tam strávili cez dve hodiny. Odťahovka odviezla audinu a teraz čakali už len na odťah nákladného auta. 

Vedúci im zabezpečil odvoz na firmu a nariadil im dnes a zajtra čerpať platené voľno.

On sám zostal na mieste ďalšiu hodinu do príchodu odťahovky. Keď konečne dorazila odťahovka, ktorá bola určená na odťah špeciálnej techniky, čím smetiarske vozidlo určite bolo. Trvalo asi 30-40 minút, kým boli pripravení a mohli odísť.

Cieľom ich cesty bol areál firmy, kde auto zložili na zadnom parkovisku. Zberový papier nepodlieha skaze, takže na vyloženie je ešte čas. Likvidátor poistných udalostí určil termín obhliadky na piatok. Dovtedy s vozidlom nebudú robiť nič…