Miesta, osoby ako aj udalosti sú vymyslené. Ak vám to niečo pripomína, je to len náhoda. Moje odporúčanie je, prečítať si to ešte raz a pozorne, pretože tento príbeh sa takto vôbec neodohral! Ale hocikedy sa tak stať mohlo…
Kapitola 16
Tlačovky a zopár námetov na titulky
I.
Už v nedeľu poobede akoby sa roztrhlo vrece s odborníkmi na analýzu zvukových nahrávok. Na sociálnych sieťach, diskusných fórach, či rôznych neformálnych debatách rozoberali celý obsah nahrávky a splietali rôzne konšpiračné teórie.
V pondelok to len pokračovalo.
Približne v čase, keď odťahovka pre smetiarske auto dorazila na miesto nehody, koalícia oznámila, že zvoláva na 13:00 mimoriadnu koaličnú radu, aby vyhodnotili informácie, ktoré boli cez víkend zverejnené. Zasadali viac ako 5 hodín až do večera.
Minister vnútra zadal svojim podriadeným úlohy pri preverovaní informácií z nahrávky a taktiež pátranie po nezvestnom Ivanovi Š.
Koalícia situáciu nepodceňovala a očakávala relatívne rýchle vyšetrovanie. Predseda výboru pre obranu a bezpečnosť zvolal zasadnutie členov, aby prerokovali jediný bod: podozrenie zo zneužitia právomoci verejného činiteľa, konkrétne riaditeľa SIS. Ako podklad pre toto podozrenie, poslúžil prepis zverejnenej nahrávky.
Strana VPRED nereagovala na žiadne otázky médií. S nikým nekomunikovali. Ich jediné vyhlásenie bolo, že v priebehu dňa bude tlačovka.
Nakoniec tlačovku ohlásili na 17:00. Toľkých novinárov ešte na tlačovke nemali…
Pred novinárov predstúpil tlačový hovorca strany. Za ním stáli piati radoví poslanci za stranu. Keď sála stíchla, hovorca prečítal oficiálne vyjadrenie o podvrhu, s najväčšou pravdepodobnosťou účelovo zostrihanom paškvile, ktorú predhodili liberálni fašisti z radov koaličných strán, ktorí od posledných volieb nič iné nemajú na starosti ako znevažovať a kriminalizovať svojich politických oponenetov. Po prečítaní tohto prehlásenia dlhého presne jednu vetu, uviedol, že nateraz nebudú na žiadne otázky odpovedať. Všetci šiesti sa pozdravili a odišli spred masy prekrikujúcich sa novinárov
II.
Šimon Kovár od momentu vypočutia nahrávky v sobotu, neprestal naplno pracovať.
Nahrávku si doma ešte zo desať ráz vypočul. Zanalyzoval ju celú. Urobil si poznámky na celý poznámkový zošit.
Ako hlavné body, ktoré chcel dopodrobna rozobrať, boli:
USB kľúče a zaheslovaný mobil od Ušatého
Gorila
Červený kmér
“pisálka”
kde je Lev?
kde je Ivan Š.?
Z bodov si vytvoril oblasti, na ktoré sa musel zamerať.
Čo sa týka USB kľúčov a mobilu od Ručkaya, chcel sa spýtať policajného prezidenta, čo je na tom pravdy? Samozrejme preverovať bude aj cez svoje súkromné informačné kanály. Potrebuje zistiť, či je to pravda, že tieto veci boli zaistené políciou a prečo o tom verejnosť nemá žiadnu vedomosť?
Taktiež aké závažné sú informácie ohľadom kauzy Gorila, ktorá pred niekoľkými rokmi odpísala celú vtedajšiu koalíciu a časť opozície. Po nástupe Tkáčovej vlády sa naoko ďalej vyšetrovalo, ale defacto bola kauza zamietnutá pod koberec.
Pri zmienke o Červenom kmérovi sa mu vybavili správy z Rakúska, ktoré obvinilo členov vtedajšej slovenskej vládnej koalície z napomáhania únosu občana Kambodže, ktorého chcelo Rakúsko vydať na trestné stíhanie do Holandska. Malo ísť o vysokopostaveného príslušníka kambodžskej maoistickej organizácie Červených Kmérov, ktorý priamo zodpovedal za niekoľko desiatok, ak nie stoviek popráv.
V prípade 'pisálky' bolo viac ako jasné, že išlo o vraždu jeho kolegyne Mišky Figurovej. Toto bol ten bod, ktorého objasnenie ho najviac zaujímalo.
To, kde sa podeli Ručkayov poskok Lev a advokát Ivan Š. bola otázka za milión.
III.
Od soboty do utorka nazhromaždil toľko informácií, že mal materiál na tri siahodlhé články, kde mohol dopodrobna opísať priebeh únosu kambodžského občana z Rakúska, cez Slovensko do Ruska a ďalej ktovie kam…
Všetky stopy ukazovali na bývalého šéfa vojenského spravodajstva Milana Kraka. On bol priamo nominant strany VPRED, takže celú politickú zodpovednosť, by mala prebrať priamo nominujúca strana. Je jasné, že Krak, by sám nemohol za slovenskú stranu logisticky zabezpečiť takúto úlohu bez súhlasu najvyššieho človeka v hierarchii strany.
Ďalej zistil, že jeden z USB kľúčov obsahoval podrobné info o Gorile s menným zoznamom účastníkov a podrobným popisom ich úloh pri jednotlivých rozkrádačkách.
V stredu do ranného vydania mal naplánovaný obsiahli článok, kde rozpísal fungovanie strany VPRED sociálna demokracia. Taktiež opísal personálnu previazanosť politikov a oligarchov, či mafiánskych skupín. Načrtol ich spolunažívanie, vzájomné vypomáhanie a spoločné 'podnikanie' pri rozkrádaní štátnych, či európskych peňazí.
Maslo na hlave mal aj bývalý námestník generálneho prokurátora Miroslav Weiss, ktorý všetky tieto informácie mal k dispozícii a schovával ich vo svojej kancelárii. Dokonca sa snažil s týmto materiálom vydierať jedného z hlavných účastníkov. Ten ho samozrejme náležite upratal, ale nakoniec mu vyplatil 50% z požadovanej sumy. Na oplátku obdržal od neho nahrávku, o ktorej tvrdil, že ide o jediný originál a on žiadnu kópiu nemá.
Zistil od svojho informátora, že Weiss je už rozpracovaný. On síce za svoju kariéru na pozícii námestníka, nepodal ani jednu obžalobu, za čo získal prezývku 33:0, ale teraz asi naozaj prišiel na psa mráz…
Paradoxne celú vec podrobne popísal samotný vydieraný muž, ktorý sa snažil nahnať si plusové body, pri posudzovaní jeho druhej vážnejšej kauzy, ktorá sa týkala štátnej zákazky pre finančnú správu na dodanie špeciálneho softwéru. Na nej trhol sedemcifernú sumu a reálne mu teraz hrozilo 12 rokov natvrdo. Mal síce 3 špičkových advokátov, ale videl aká silná je dôkazná situácia proti nemu. Ako jeden zo svedkov proti nemu je znova náš 'nezvestný' Lev…
Podrobne rozpísal aj modus operandi Ručkayových pochybných obchodov, vrátane tých, ktoré sa už aktuálne vyšetrovali. Niečo naznačil aj k Ručkayovmu odpredaju jeho podielu v televízii.
Obžalobu nepodal Weiss síce ani jednu, ale využitie, lepšie povedané zneužitie §261 predvádzal ako na bežiacom páse. Najlepšie mu to išlo pri ‘našich ľuďoch’.
To, čo považoval za naozaj zaujímavú informáciu od svojho človeka, bol čudný vzťah medzi Mikletičom a Weissom. Mikletič bol dlhé roky pravou rukou Vila Tkáča a po posledných voľbách sa ich cesty rozišli. Vlastne Mikletič vycítil príležitosť na očistu svojho mena a šancu na nový politický začiatok. Človeku, ktorý dlhodobo a s triezvym názorom sledoval dianie na politickej scéne ani 'očista mena’ ani 'nový politický začiatok’ z úst takéhoto typu politika nedával žiaden zmysel. Politici asi žili v nejakom inom, paralelnom svete…
Ďalšia vec, ktorá sa spájala s jeho menom bola síce súkromného charakteru, ale nedalo sa to prehliadnuť. Týkalo sa to jeho vzťahov so ženami. Respektíve jeho žiadnych vzťahov so ženami…
Boli to síce len reči, ale nikdy sa ich ani nesnažil vyvrátiť. Skôr išiel v tomto trošku proti sebe, keď na priamu otázku jedného z novinárov, či je gej, odmietol odpovedať. Onedlho to malo trpkú príchuť pre novinára, keď dostal hubovú polievku od svojho šéfa, ktorého sprdol jeho šéf a tak ďalej, a tak ďalej… Presne v tomto kontexte mal obdržať informáciu aj o Weissovi. Nejakú rolu v tom mal nepriamo zohrať aj Ručkay a jeho eskort servis.
Jeho kontakt mu nevedel informáciu na 100% potvrdiť, preto sa Šimon rozhodol, dať tomu ešte čas, preskúmať veci okolo a až keď o tom bude on sám presvedčený, že to nie je kačica, náležite to využije…
