Miesta, osoby ako aj udalosti sú vymyslené. Ak vám to niečo pripomína, je to len náhoda. Moje odporúčanie je, prečítať si to ešte raz a pozorne, pretože tento príbeh sa takto vôbec neodohral! Ale hocikedy sa tak stať mohlo…
Kapitola 19
Kancelária
I.
O niekoľko hodín skôr než začal vyšetrovateľ riešiť svoj ďalší vážny prípad, vlastne hneď ako operačný dôstojník krajského riaditeľstva dotelefonoval s Fórumom 503 a položil pevnú linku, tá mu v vzápätí rovno pod rukou znova zazvonila.
Operačný prijal hovor, kde mu hlas nadiktoval, koho je nutné ihneď vyrozumieť o mimoriadnej udalosti a stiahnuť civilným vozidlom na UBONK, čo bol vlastne Úrad boja s organizovanou a násilnou kriminalitou. Operačný sa dal do práce a do pol hodinky mal všetko obvolané, zariadené.
Nič bližšie o mimoriadnej udalosti nevedel a úprimne si ani ničím, za čo priamo nezodpovedal, nechcel mať nič spoločné.
Koniec-koncov vo zvodke si o tom prečíta tak či tak.
Osoby, ktoré vyrozumel sa všetky dostavili na UBONK. Tam už v štyroch celách sedeli v každom po jednom spútané osoby. Išlo o štyroch mužov, ktorých vo večerných hodinách zadržali pri vlámaní do budovy, kde sa nachádzali kancelárie rôznych spoločností.
Konkrétne túto mali pod dohľadom asi rok. Obraz aj zvuk. Minulý týždeň v sobotu zaznamenali dve mimoriadne udalosti, ktoré ich presvedčili, že rozhodnutie so sledovaním bola dobrá voľba. Síce cieľom bolo monitorovanie Ivana Š., ale medzitým sa situácia zmenila.
Najprv došlo k vstupu nepovolaných osôb do priestorov kancelárie. Zatiaľ sa nechceli odhaliť, tak to nechali tak. Iba zaznamenávali pohyb ľudí. Po tom minulotýždňovom nepovolenom vstupe sa udialo niečo, čo zmenilo ich vyčkávaciu taktiku. Priateľka monitorovaného subjektu nahlásila jeho zmiznutie. Jednoducho sa prepadol pod zem…
Okrem toho technici identifikovali pri sobotnom vstupe, umiestnenie neznámych predmetov, pravdepodobne odposluchov.
Ďalšiu návštevu už očakávali a asi pol hodinku po vlámaní ich zaistili. Išlo o štyroch mužov, ktorí polícii neboli celkom neznámi…
Prezreli všetky miestnosti, niektoré vybrané zložky si brali so sebou. Boli tak sebavedomí, že všetky miestnosti mali riadne vysvietené. Mysleli si, že budú budiť dojem riadne fungujúcej kancelária aj po 19-tej hodine.
O to viac ich prekvapilo samotné zadržanie kukláčmi z UBONK-u.
Každého eskortovali samostatne a celú dobu boli oddelení jeden od druhého.
Všetky veci im zabavili. Tak ako predpokladali, najviac ich zaujímali zložky, týkajúce sa Ručkaya. Vzali počítač aj poznámky v asi 10-12 zošitoch vo formáte A4. Zošity mal Ivan Š. uzamknuté v trezore, ktorý chlapi otvorili za necelých 15 minút. Boli to naozajstní profíci.
II.
Prešla necelá polhodinka od ich zadržania a Kamil Zemko tušil, že je zle. So Šípom, ako prezývali Martina Šipického, bol dohodnutý na osobné stretnutie o 21:15 v Trnave na pumpe.
Z kancelárie mali vziať všetko, kde bola, čo i len zmienka o strane Vila Tkáča, či o Ručkayovi. Jednoducho žiadne prepojenia medzi nimi!
Keď Šípa o 21:30 nebolo, zavolal svojim kontaktom a zisťoval, čo sa mohlo stať…
Ak by za neúspechom boli policajti, mal informátora, ktorý by ho dokázal včas upozorniť na hrozbu z tohto smeru.
O akcii vedelo len zopár ľudí. Jeho ľudia boli ním samotným viackrát preverení. Šíp bol vodca vlamačskej skupiny.
Mal so sebou človeka, ktorý dokázal otvoriť skoro akúkoľvek bezpečnostnú zámku. Okrem toho to bol zdatný IT-čkár. Mali s ním tucet úspešných akcií.
Ďalší dvaja vo vnútri mali na starosti analýzu dokumentov. Mali za úlohu skontrolovať všetky papierové zložky a poznámky, na ktoré si Ivan potrpel, aby ich mal zachované iba v ručne písanej podobe. Zápisníky mal uzatvorené v trezore. Predpokladali, že v počítači nebude mať veľa informácií, ale nič nechceli nechať na náhodu. Dokonca priniesli so sebou iný, čistý počítač, ktorý mali v pláne ponechať na mieste.
Tieto informácie o ňom pracne zbierali už dávno pred touto úlohou. Vďaka tomu vedel Kamil Zemko dať dokopy úderný tím, pripravený na všetko…
Nádoby, ktoré rozmiestnili ako prvé, obsahovali horľavinu, ktoré sa po iniciovaní požiaru vznietia a zhoria do tla. K požiaru malo dôjsť do desiatich minút po ich odchode vďaka elektrickému skratu, ktorý ich IT-čkár načasuje pri odchode.
Vonku mal Šíp človeka, ktorý mal za úlohu, zabezpečiť dohľad nad prípadnou nečakanou hrozbou a taktiež šoféra na ústup po vykonaní úlohy. Tyson, ako ho každý volal, bol bývalý špičkový boxér, automobilový pretekár a bývalý profesionálny vojak.
Zo skupiny poznali Kamila Zemka všetci, ale kontakt na neho pri tejto akcii mal len Šíp a Tyson.
Vedel, že ak sa niečo stalo, musela to byť nepredvídateľná náhoda alebo…
…alebo mali medzi sebou krysu!
III.
O trištvrte na jedenásť mu volal Tyson.
Dohodli si šifrovane stretnutie v bordeli na ceste do Senca u ich spoločného známeho.
Za 20 minút sedeli obaja v kancelárii majiteľa bordelu. Tyson opísal priebeh akcie až do momentu, keď ho doslova priklincoval bleskový zásah kukláčov v kancelárii, čo sledoval z neďalekého parkoviska, kde ho nemohli odhaliť.
Podľa jeho názoru, zásah musel byť vopred pripravený, čo znamenalo, že niekto o nich vedel.
Kamila Zemka táto informácia utvrdila v tom, že majú medzi sebou krysu.
Tysona hneď škrtol. Mal ho nespočetnekrát odskúšaného. Do momentu, kým mu volal, Tyson pozametal za sebou všetky stopy, aby ho nemohli so zadržanými spojiť. Poznal sa s ním naozaj dlho a vytiahol ho z vecí, ktoré by ho mohli potopiť a dostať do väzenia na naozaj dlho. Úplne postačovala tá smrteľná dopravná nehoda, kde mal byť vinníkom Tyson, ale rôznymi zákulisnými ťahmi sa Tyson dostal na miesto spolujazdca a vodičom mala byť neznáma osoba, ktorá z miesta smrteľnej nehody ušla.
Čo sa týka zvyšku skupiny, bol presvedčený o ich loajálnosti. Každý z nich vedel, že pomoc ako z cely von, majú istú do momentu, kým nezačnú spievať. Ak by došlo k porušeniu mlčanlivosti, nedošli by len o právnu pomoc, ale hneď by sa vyskytli zbytočné komplikácie, ktoré nebolo potrebné ani jednému bližšie popisovať…
O ďalšiu polhodnku volal Kamil Zemko na zabezpečný telefón Vilovi Tkáčovi. Ten mu udal adresu kde sa môžu stretnúť. Stretli sa len vo dvojici.
Po odovzdaní informácií od Tysona, potrebovali vyriešiť prečo nedostali informáciu o zásahu proti ich ľuďom?!
Vilo Tkáč zavolal Marianovi Karlíkovi. Ten o 30 minút sedel pri nich a spoločne stanovili ďalší postup na zistenie situácie.
V prom rade potrebovali zisiť, kto alebo čo presne zlyhalo! Taktiež ktorý útvar zadržal ich skupinu.
Až potom mohli zvoliť sily a prostriedky na vyriešenie problému.
V priebehu nasledujúcej hodinky, napriek pokročilému času, mal každý z nich za sebou niekoľko telefonátov.
Kamilovi Zemkovi zavolal jeden z jeho kontaktov a dal mu jednoduchú a jasnú informáciu, že miesto bolo dlhšiu dobu pod dohľadom UBONKu. Už samotná táto informácia dala odpoveď na jeho zbytočnú obavu a podozrenie o kryse medzi nimi.
Karol Bolník zobral mobil po treťom zazvonení. Dostal inštrukcie koho zastupuje. Ďalšie kroky boli na ňom.
Karlíkovi zavolal jeho novinársky zdroj, ktorý mu oznámil, že má info z prvej ruky o nájdení tela Ivana Š. Nič bližšie síce nevedel, ale malo ísť na 100% o jeho telo.
Po tejto závažnej informácii Vilo Tkáč stanovil termín stretnutia na šiestu hodinu rannú. Zatiaľ mali obaja za úlohu zistiť, čím viac informácií o náleze tela ako aj o zadržaní skupiny.
