Miesta, osoby ako aj udalosti sú vymyslené. Ak vám to niečo pripomína, je to len náhoda. Moje odporúčanie je, prečítať si to ešte raz a pozorne, pretože tento príbeh sa takto vôbec neodohral! Ale hocikedy sa tak stať mohlo…
Kapitola 23
Lev
I.
“12 9 537 84 3 994 56 8063 552 354 9”
Už po dešifrovaní týchto úvodných znakov Lev vedel, že toto je vážnejšie než inokedy.
Odložil posledné vydanie trestného poriadku na stolík vedľa seba a zobral si do rúk papier, kde len pred chvíľkou cez šifrovací kľúč odkódoval odkaz od Ručkaya.
Podľa dohody s Ručkayom, na dešifrovanie mu stačili 3 knihy: Biblia, trestný zákon a trestný poriadok. K týmto trom knihám sa vo väzení dostal aj Ručkay bez problémov.
Dvakrát si to pre istotu skontroloval. Odkaz nebol dlhý, ale až príliš jasný.
Do splnenia úlohy, ktorú mu zadal Ručkay, sa mu veľmi nechcelo. Napriek tomu vedel, že mu nič iné nezostáva.
Nebolo čo riešiť!
Ručkay mu jednoznačne prikázal zmiznúť! Ukryť sa tak, aby ho nikto nenašiel.
Vedel, že nastal čas, keď nie je namieste improvizovať. Vedel, že na ľudí, ktorí doteraz spolupracovali s Ručkayom sa spoľahnúť nedá. Toto nie je spolupráca ako v klasickom biznise. Tu ťa akceptujú, kým im prinášaš úžitok. Akonáhle sa to zmení, si pre nich príťažou.
Vedel, že Ručkay ich drží na dištanc vďaka tomu, lebo je o ňom známe, ako získava informácie. Vedel, že práve jeho berú všetci ako Ručkayovu predĺženú ruku z basy. Nebolo potrebné mať IQ 150, aby mu docvaklo, že na eliminovanie hrozby od Ručkaya, im bude postačovať eliminovať jeho.
II.
Ten odkaz dostal pred mesiacom. Odvtedy bol vo svojom úkryte a advokát preposielal odkazy od Ručkaya cez aplikáciu Telegram.
Zadané úlohy riešil na diaľku cez svojich ľudí. Rozdával úlohy cez prostredníkov.
Posledný odkaz dostal pred dvomi týždňami. Podľa zadania poslal odkaz na mobil Milana Kraka, bývalého riaditeľa vojenského spravodajstva. Išlo o krátky, pre Leva nezrozumiteľný odkaz, ktorý pozostával zo šiestich výkričníkov.
Nič viac, nič menej.
Lev si pri ňom zvykol na veci, ktoré jemu nemuseli dávať žiaden význam, ale pre adresáta to bol jasný odkaz.
Aj v tomto prípade vedel, že odkaz bol trefný. Teda viac-menej mal skôr silný pocit, ktorý nevedel bližšie popísať.
Udalosti, ktoré sa odohrali za posledné dni tomu priam napovedali.
Najprv zmiznutie advokáta, čo samo o sebe bolo zlé znamenie. Potom tie nahrávky v rádiu.
Výkričníky naberali na vážnosti.
III.
Lev, teda pod týmto menom ho poznali viacerí, nebol žiaden naivný Ručkayov poskok. Bol jeho predĺženou rukou.
Od začiatku deväťdesiatych rokov si prešiel všeličím. Mal za sebou dráhu investigatívneho novinára. Teda vtedy pomenovanie “investigatívny” sa nepoužívalo vôbec. Bol v kontakte s členmi vtedajšieho podsvetia, ale kávičkoval aj s ľuďmi, ktorí mali silné väzby na policajtov, či tajnú službu.
Dostal sa celkom blízko k človeku, z ktorého sa stal najhľadanejší muž v krajine, kvôli svojej “protištátnej činnosti”. Teda, tak nazvali vtedajší mocní jeho konanie, ktoré preukázateľne smerovalo k atentátu na vtedajšieho predsedu parlamentu. Dotyčný zmizol údajne niekam do Afriky a asi si tam žije naďalej v utajení. Alebo aj nie…
Predseda vlády síce mal nepriateľov na každý prst aj zo dvoch-troch, ale doteraz sa neprezvedelo, kto v tom mohol mať prsty.
Lev vtedy dostal poriadne zabrať z rôznych strán, aby pomohol odhaliť, či už totožnosť organizátora alebo úkryt dotyčného. Iba on sám vedel, čo si všetko musel vytrpieť a ako dlho potom musel mať oči všade, aby z toho vyšiel bez ujmy na zdraví, či na živote…
Začiatkom nového milénia nechal novinárčinu tak a snažil sa uchytiť v stavebníctve, kde aj vďaka svojim väzbám na rôzne figúrky, získaval zaujímavé zákazky.
Len vlastnou blbosťou sa zamotal do akéhosi leasingového podvodu, kde si už chvíľku odsedel vo väzbe, ale naďalej mu reálne hrozilo zopár rokov natvrdo.
Vtedy mu Ručkay pomohol a zobral si ho pod ochranné krídla. Poznali sa síce už niekoľko rokov ešte z čias, keď Lev písal pre akýsi denník, ale dovtedy nemali spoločné aktivity.
Zo začiatku pre Ručkaya pral peniaze, zakladal, rušil, spájal, či prevádzal na biele kone rôzne firmy, ktoré už k ničomu nepotrebovali.
Potom prišla doba čínskych práčok, cyperských, či juhoamerických schránkových spoločností. Medzitým Panama papers a zopár podobných, zatiaľ neodhalených spôsobov legalizovania príjmu.
Všade bol Lev pri Ručkayovi a keď bolo treba, riešil za neho rôzne, aj naozaj boľavé a horúce veci…
Nájsť tvrdých chlapíkov, či ľudí na čokoľvek, bola jeho parketa. Okrem kontaktov na najhorších a najbrutálnejších ľudí z podsvetia, mal naozaj dobrý dosah aj na tajnú službu, dokonca aj na podsvetie v zahraničí. Pre Ručkaya zohnal človeka so 100% muškou z Ukrajiny, či Poliaka s prezývkou Čistič a ten si svoju prezývku naozaj zaslúžil…
IV.
Podľa dohody s Ručkayom, ak raz za mesiac nedostane od neho šifrovaný odkaz, má presný rozpis, čo, kedy a komu má poslať.
Od včera je jasné, že veci naberajú spád. Objavili zastreleného advokáta a zároveň zadržali vlamačov do jeho kancelárie.
Od Ručkaya mal k dispozícii videonahrávky, ktoré mu v jednom šifrovanom odkaze prikázal odkódovať a pozrieť. Kód bol súčasťou šifrovanej správy.
Išlo o videonahrávky v rozsahu skoro 7 hodín. Niektoré trvali 2-3 minúty a niektoré aj hodinu.
Lev mal čas všetky si pozrieť aj 2krát.
Nahrávky vznikli na rôznych miestach. Počnúc nejakými kanceláriami, zasadačkami, dokonca interiérom auta aj nejakej lode, či jachty až po honosné interiéry luxusných domov, chát, slabo osvetlených izieb, či luxusných spální aj za denného svetla.
Od nahrávok významných podnikateľov, sudcov a 2 či 3 prokurátorov až po videá, kde boli aktérmi známi a vplyvní politici z terajšej opozície, koalície, či tí aktuálne mimoparlamentní.
Časť z nich boli nahrávky nezáväzných debát s Ručkayom, družných debát politikov medzi sebou, ktorí navonok sú úhlavnými nepriateľmi ako si delia moc a majetok krajiny. Tunelovanie eurofondov, kupovanie poslancov, či priamo odovzdávanie úplatkov.
Druhá časť boli pikantnejšie nahrávky zo žúrov, kde boli páni sami sebou. Bez pretvárky, bez škrupúľ, či akýchkoľvek morálnych zásad. Tieto videá boli síce minutážou omnoho kratšie, ale aj v niekoľkých pár minutách dokázali ozrejmiť situáciu a dať odpovede na zopár nepochopiteľných skutkov, vyjadrení, či hlasovaní toho, ktorého “herca”…
Seriózne sa tváriaci, distingvavaní páni, slušní manželia, otcovia detí sa predviedli a ukázali, čo všetko im nie je cudzie.
Od užívania drog, cez rôzne sexuálne praktiky až po pedofíliu, zoofíliu, či x-ďalších ťažko pomenovateľných …fílií!
Hlava rodiny, ktorému bola zverená starostlivosť o základný článok spoločnosti - o rodinu, v intímnych polohách s niekym, kto vekovo zodpovedá jeho vnučke, či vnukovi! Alebo aj-aj…
Ďalší, aj keď aktuálne opozičný, ale mimoriadne vplyvný politik, na záberoch evidentne pod vplyvom nejakých omamných látok, v polohe na psa s ďalším pánom, ktorý bol evidentne vo svojim živle.
Intímnych nahrávok osôb rovnakého pohlavia bolo až-až. Lev identifikoval medzi aktérmi asi piatich alebo šiestich aktuálnych poslancov parlamentu bez rozdielu politických tričiek. Sexuálna orientácia niektorých z nich je verejným tajomstvom, ale prekvapili ho aj takí, o ktorých by to bolo, aj vzhľadom k ich verejne prezentovaným názorom, mierne povedané, prekvapujúce.
Dokonca sa našlo zopár nahrávok, kde boli hlavnými účinkujúcimi známe a vplyvné ženy. Lev identifikoval spolu 3 z nich. Išlo o jednu političku, ktorú aktuálne nevedel priradiť ku konkrétnej politickej strane, lebo za posledných 5-6 rokov ich vystriedala zo tri.
Ďalšie dve identifikoval ako sudkyňu a prokurátorku. Mená síce nevedel, ale boli verejnosti dosť známe.
Potom tu boli nahrávky, kde jednotlivých aktérov nevedel na 100% identifikovať, ale koniec-koncov to ani nebola jeho úloha.
Úprimne, boli videá, ktoré si druhý krát ani nechcel pozrieť…
Priebežne si robil poznámky a značil si mená identifikovaných osôb.
Dokopy ich narátal 37.
Samozrejme prevažovali politici. Dominovali tí opoziční, ale dýchali im na krk aj tí z terajšej koalície. Do tretice politici, ktorí sa zubami-nechtami chceli dostať naspäť ku korytu. Potom tu bola skupina asi 5 ľudí, ktorú si Lev pomenoval “GP”. Okrem Miroslava Weissa, o ktorom vedel, že je námestník generálneho prokurátora, aktuálne zaradenie nikoho ďalšieho nepoznal, ale vedel, že všetci, vrátane tej ženy, pôsobili na prokuratúre. Niektoré z týchto videí patrili medzi tie, ktoré si druhýkrát pozrieť nechcel a niekto by ich mohol kľudne označiť za úchylné. Časté uplatňovanie § 261 začalo dávať iný zmysel.
Našlo sa zopár nahrávok, kde protagonistov mohol zaradiť do skupiny vplyvných podnikateľov. Pri dvoch si celkom nebol istý, čo v minulosti neboli tiež aj v politike, ale aktuálne boli známy ako ľudia z biznisu.
Každá nahrávka, bez rozdielu, mala presné označenie miesta a času.
Išlo o nahrávky, ktoré boli zaznamenané od roku 1994. To bol jeden z dôvodov, kvôli čomu nevedel všetkých identifikovať, napriek tomu, že kvalita záznamov bola na naozaj vysokej úrovni.
Keď si všetko pozrel, vedel, že niet cesty späť.
Ručkay sa rozhodol všetko povaliť. Bez ohľadu, čo to spôsobí…
Vedel, že je čas.
Ešte 3 dni a spustí sa lavína!
Vlastne ON spustí lavínu!
