Miesta, osoby ako aj udalosti sú vymyslené. Ak vám to niečo pripomína, je to len náhoda. Moje odporúčanie je, prečítať si to ešte raz a pozorne, pretože tento príbeh sa takto vôbec neodohral! Ale hocikedy sa tak stať mohlo…
Kapitola 24
Krysa Krak
I.
Na sklonku dňa v lesoparku v treťom mestskom obvode náhodní okoloidúci objavili ani nie 50 metrov od hlavnej cesty niečo strašidelné…
O necelú minútu sa v aute hliadky PMJ ozval plechový hlas operačného...
“Atlas 301, Atlas 301, tu je Atlas”
“Atlas 301 na príjme”
“Atlas 301 udaj 17”
“Atlas, Atlas 301. Sme na Račianskom mýte.”
“Atlas 301, tu je Atlas. Vykonaj Kolibu. Keď prídeš k Slamenej búde na konečnú mhd, bude ťa tam čakať oznamovateľ. Ten ti ukáže miesto nálezu obesenca. Malo by to byť asi o 500 metrov vyššie, smerom k televíznej veži. Oznamovateľ je pán Tichý. Potom mi podaj hlásenie, aby som zabezpečil výjazd. Atlas 301 potvrď príjem.”
“Atlas, Atlas 301 potvrdzuje príjem. Presúvame sa na Kolibu. Oznamovateľ pri Slamenej búde, pán Tichý. Príjem.”
V tom momente sa hliadka PMJ otočila na Šancovej ulici, keď smerovala na Trnavské mýto. Ťažkú hlavu si vodič služobného auta nerobil z dvoch plných čiar, cez ktoré sa práve otáčal, aby nabral smer Koliba. Pred otáčaním zapol VRZ, inak povedané výstražné a rozhlasové zariadenie, ktoré mal umiestnené na streche služobného vozidla, ľudovo označované aj maják, aby upozornil ostatných účastníkov premávky, že je potrebné zvýšiť opatrnosť, lebo v blízkosti sa nachádza policajné vozidlo, ktorého vodič je schopný všetkého…
Asi o 7 minút dorazili na zastávku MHD pri pohostinstve Slamená búda, kde ich čakal pán Tichý.
Oznamovatelia si to síce ani nevšimli, takže to zostalo až na prvú hliadku, aby operačnému dôstojníkovi upresnili, že obesenec mal zviazané ruky za chrbtom, čo z toho automaticky urobilo predpokladané miesto trestného činu. Minimálne miesto nálezu mŕtvoly, ako obete trestného činu.
Ďalšie úkony boli jasné. Zabezpečenie miesta nálezu, zistenie oznamovateľov, príchod veľkého výjazdu a obhliadajúceho súdneho lekára. Vzhľadom k pokročilej dennej dobe museli zabezpečiť generátor, aby osvetlili celé miesto, kde vyšetrovateľa a jeho tím čakalo niekoľko hodín drobnej mravenčej práce pri obhliadke miesta a zaistení všetkých dôkazov a stôp.
Totožnosť obete vyšetrovateľ zistil do 90 minút po prevzatí zabezpečeného miesta nálezu mŕtvoly. Samozrejme u neho nenašli ani gombík, či servítku. Totožnosť obete potvrdil priamo člen jeho tímu, kriminalista, ktorý obeť osobne poznal zo svojho predchádzajúceho pôsobiska v inom ozbrojenom zbore.
Informácia o jeho totožnosti vyžadovala maximálnu mieru diskrétnosti. Až takú, že vyšetrovateľ volal cez zabezpečenú linku priamo šéfovi operačného strediska krajského riaditeľstva a odtiaľ informácia smerovala k operačnému ministerstva na Pribinovej a tak ďalej k policajnému prezidentovi. On sám zavolal ministrovi vnútra a ten premiérovi.
Okrem najužšieho tímu vyšetrovateľa, mala zostať totožnosť obete zatiaľ utajená.
II.
Utajovaná informácia bola tajná presne dve a pol hodiny.
Najprv síce presiakla na verejnosť informácia len v tom zmysle, že obesený, ktorého našli je z tajnej služby. Ale o 22:00 už sociálne siete prinášali informáciu ako fakt, že obesencom je bývalý vysokopostavený funkcionár vojenského spravodajstva Milan Krak.
Ruky zviazané za chrbtom bola informácia, ktorú zatiaľ okrem hliadky PMJ ako prvej na mieste, členov vyšetrovacieho tímu a operačného dôstojníka krajského riaditeľstva nevedel nik iný.
Zatiaľ to malo zostať takto. Samozrejme o tejto skutočnosti vedel ešte samotný páchateľ, vlastne najskôr páchatelia, lebo jeden by to s tým telom sám určite nedal…
Ako sa neskôr ukáže, táto informácia vydržala byť utajená najdlhšie. Aj takto vedel vyšetrovateľ ustáliť miesto úniku informácií. Určite to bolo na úrovni budovy ministerstva vnútra…
III.
Štvrtok ráno sa stretli Kamil Zemko, Vilo Tkáč, Marian Karlík a Viktor Milko, zatiaľ ešte šéf SIS. Zatiaľ preto, lebo koalícia iniciovala jeho vyšetrovanie v súvislosti so zverejnenou nahrávkou.
Stretnutie prebehlo na súkromnom zámku v okrese neďaleko Pribinovho sídla, v mierne povedané, napätej atmosfére.
Ivan Š. bol niekym chladnokrvne popravený!
Bolo zverejnených niekoľko nahrávok, čo bolo pre nich maximálne frustrujúce.
Dlho si nevedeli vysvetliť pôvod prvej nahrávky. Keď urobili previerky ako jediný z pomedzi nich zostal s čiernym Petrom Milan Krak. Aj keď nevedeli dôvod, prečo by to robil, mali silné podozrenie, že to urobil on! Nikto iný nedisponoval informáciami z tej nahrávky. Keď sa objavila včerajšia nahrávka, mali 100% istotu, že krysa je Milan Krak!
Padlo rýchle rozhodnutie ich štyroch o jeho konci.
Nemohli riskovať, čo by mohlo vyjsť ešte od neho.
Väz mu zlomila informácia, ktorú získal Kamil Zemko o jeho tajných stretnutiach s terajším ministrom vnútra Porubským a policajným prezidentom a bývalým šéfom UBONKu v jednej osobe. Ten mal silnú zostavu na UBONKu, ktorá bojovala všetkými zbraňami proti 5VZ a celému vedeniu strany VPRED. Od smrti Michaeli Figurovej cítili proti sebe enormný tlak, ktorý mali problém ustáť napriek svojim podporovateľom a verným v silových zložkách.
Síce si to nechceli veľmi priznať, ale v tomto bode to trošku prepískli. Bolo to aj vďaka siláckym rečiam Ručkaya. Teraz aj vďaka nemu mali nôž na krku a museli bojovať nielen na politickom poli, či poli biznisu, ale aj v trestnoprávnych veciach boli na tenkom ľade.
Ani kajúcníci im v tom veľmi nepomáhali, skôr naopak. Už aj takto silnej skupine na UBONKu dávali jednu silnú kartu za druhou.
Spojenie Kraka s dvomi vysokými predstaviteľmi boja proti ním, bola posledná kvapka, ktorá rozhodla o palci dole pre Kraka!
Kamil Zemko sám zorganizoval jeho únos aj vypočúvanie. Trvalo to zopár hodín, ale nič neprezradil. Stále trval na svojej nevine. Keď mu predložili dôkazy o jeho kontaktoch na ministra vnútra a policajného prezidenta, vysmial ich, že je to podvrh.
Konečné rozhodnutie prijali spoločne všetci štyria. Každý z nich mal na rukách jeho krv.
Samotné obesenie v lesoparku bola už len formalita, nakoľko v tom momente už bol po smrti.
Zemko tento úkon zveril piatim svojim ľuďom. Dvaja z nich blokovali cestu z jednej aj druhej strany, aby sa neobjavil nikto nečakaný. Ďalši traja vyniesli telo z auta do asi 50 metrovej vzdialenosti od cesty a do 5 minút mali telo umiestnené v správnej polohe. Zviazané ruky nebola náhoda. Bol to jasný odkaz, tak ako aj umiestnenie tela na tak viditeľnom mieste.
Bolo zopár bývalých “našich” ľudí, ktorých bolo potrebné upratať a ukázať im, kde je sever!
Ak by čo i len tušili, čo ich čaká v nasledujúcich dňoch, nestíhali by si kasať rukávy do upratovania...
