Kapitola 25 - Praskanie panciera

Miesta, osoby ako aj udalosti sú vymyslené. Ak vám to niečo pripomína, je to len náhoda. Moje odporúčanie je, prečítať si to ešte raz a pozorne, pretože tento príbeh sa takto vôbec neodohral! Ale hocikedy sa tak stať mohlo…



Kapitola 25

I. Tyson

“Úloha splnená! Za hodinku viem byť u Balvana na káve.” Tyson vysypal zo seba, hneď ako Michal Zemko zdvihol mobil.

“Vedel som, že je na teba spoľah”, pousmial sa do mobilu Zemko. “Za hodinku ešte nebudem voľný, ale dajme to na 11:30 hore u Balvana. A tak ako zvyčajne, nos, aby si mal aj vzadu!” doložil, s dôrazom na každé jedno slovo.

Bola sobota, deväť hodín ráno.

Tyson vedel, čo to znamená. Mal mať oči na stopkách a chrániť si aj chrbát. Samozrejme dobre vedel, čoho sa má vyvarovať a ako striasť prípadných nežiaducich spoločníkov. Bol spokojný so svojim dnešným výkonom aj keď bolo len ráno. Včera dostal od svojho informátora tip na jednu adresu. Strávil tam na postriežke celú noc. Bol síce v aute, ale samozrejme motor celú noc vypnutý a on sedel schúlený na zadnom sedadle, aby si ho nik nevšimol. Zadné fólie na jeho golfe mu naozaj dobre poslúžili a poskytli mu ochranu pred neželanými pohľadmi okoloidúcich.

Celú noc nezažmúril ani oko. Okolo štvrtej nad ránom ho začalo nebezpečne lámať na spánok, ale vydržal.

Výsledok sa dostavil o 6:15. Z vchodu, ktorý sledoval, vyšiel muž oblečený v modrých rifliach, čiernej športovej bunde a na hlave mal tmavú šiltovku. Chcel byť síce nenápadný, ale jeho chvíľkové zaváhania, keď po každom asi 5-6 kroku sa poobzeral okolo seba, hovorili jasnou rečou, že dotyčný hľadal sledovateľov.

Tyson síce osobne Leva nepoznal, ale z podrobného popisu osoby, ktorú dostal a z fotografie, ktorú videl, mu bolo jasné, že dotyčný je naozaj hľadaný Ručkayov pomocník, prezývaný Lev.

Prešiel asi 50 metrov do malých potravín vo vchode vedľajšieho bytového domu. Asi po 5 minútach sa vrátil naspäť do vchodu odkiaľ predtým vyšiel von. V ruke mal igelitovú tašku, cez ktorú presvitalo zopár krabíc a vreciek s potravinami, ktoré si zakúpil.

Hodiny na Tysonovych rukách ukazovali 6:30 a Lev zmizol vo vchode bytového domu. V duchu sa usmieval, že to veru nebola premárnená noc.

Keď si spätne prehrával hovor s Michalom Zemkom spred 5 minút, vybavil si moment, keď mu šéf odpovedal. Vycítil z jeho tónu hlasu spokojnosť s jeho prácou.

Na nájdení Leva pracovalo asi 10 ľudí od momentu, keď pred pár dňami nadobro zmizol a bola to jedna z priorít na čom mali pracovať.

Keď dovolal so šéfom, zbehol na blízku pumpu dať si čerstvý croissant a kávu.


II. Mirka

Mirka sa včera večer pobalila, no nakoniec sa rozhodla, že k rodičom odíde v sobotu poobede. Doobeda si chcela ešte dokončiť nejakú robotu, kde jej horel termín pre jej klientov. Oni samozrejme chápali jej situáciu a vôbec na ňu netlačili, ale Mirka sama chcela mať čistý stôl. Chcela všetky zákazky dokončiť, aby sa mohla potom venovať bez tlakov na termíny, svojim veciam. Potrebovala si upratať vlastný život. Onedlho život s dieťaťom.

Na druhej strane, práve práca ju vyslobodzovala z ponurých myšlienok na udalosti posledných dní.

Ivanoví, ale aj jej rodičia chceli prísť, aby jej robili spoločnosť, ale ona odmietla a najprv chcela byť sama.

Po stretnutí s policajtom a stopami po neznámych v ich dome, prehodnotila zotrvanie v dome sama. Včera volala rodičom, že na pár dní príde ona ku ním. Nič bližšie nevysvetľovala a ani nemala v úmysle ich ďalej stresovať.

Hneď ako dokončí načatú prácu cestuje k ním.

Zaliala si čaj a pritom počula ako zahlásili 9:00. Práve začali ranné správy.


III. Jaro

“Doriti, kde v prdeli si?!”, zahromžil a svoj vnútorný hnev dal Jaro jasne najavo aj úderom do volantu.

Už tretí krát v priebehu dvoch hodín prechádzal po vedľajších uliciach v okolí bytu Tysona. Passat aj Q7 boli na svojich miestach. Obe autá parkovali v parkovacích boxoch a kvôli nedostatočným parkovacím miestam, boli inými autami blokované tak, že bolo jasné, že s nimi nikto nejazdil.

Samozrejme, tak ako bolo zvykom v tejto lokalite, vodiči, ktorí už nenašli voľné parkovacie miesta, odstavili svoje autá krížom pred riadne zaparkované vozidlá a pri parkovaní nazaťahovali ručnú brzdu a nezaradili rýchlostný stupeň. Takto mohli vodiči stojací v parkovacích boxoch jednoducho odtlačiť, pred nimi stojace vozidlá o kúsok ďalej, aby mohli vyjsť z parkovacieho boxu.

Jaro obe vozidlá registroval na tom istom mieste už od štvrtka a podľa toho vedel, že Tyson je preč na Golfe.

Bolo 9:00 a Tysona nikde!

Toto bol obvykle čas, keď ešte bol doma alebo už bol doma.

Jaro sa rozhodol vrátiť okolo 17:00. Tyson zvyčajne okolo 17:15 odchádzal cvičiť do posilky.

Veril, že bude mať viac šťastia.


IV. Ručkay

Ručkay po včerajšom stretnutí so svojim novým advokátom, ktorý nahradil Ivana Š., nadobudol pocit, že boss, ako prezýval Vila Tkáča, je s jeho ubezpečením ohľadom sudcu Róberta T. spokojný.

Zďaleka nebol v pohode, ale cítil, že z vraždy sudcu a Ivana Š sú všetci mimo a hľadajú vinníka, ktorý je omnoho silnejší a mohol by ich naozaj vážnejšie ohroziť ako on.

Samozrejme zatiaľ nemali tušenia aký silný videoarzenál doplnený stohmi papierových dôkazov má proti ním on.

Tak ako cez Ivana Š., poslal šifrovaný odkaz aj po novom advokátovi. Odkaz znel: pozastaviť zverejňovanie odkódovaných nahrávok.

Situáciu zmenil nález tela Ivana Š.

Ručkay z ich strany vycítil vážne obavy z niekoho silného, kto stojí proti ním všetkým. Tušil, že ho nenechajú v štichu a naozaj ho všetkými silami budú chcieť zachrániť a dostať von.

Pri tomto sa Ručkay vážne prerátal.


Jeho odkaz, na pokyn Vila Tkáča a na smolu všetkých, nesmeroval k adresátovi…

Nakoľko vážnu a veľkú chybu s nedoziernými následkami zapríčinil svojim rozhodnutím, zistí Vilo Tkáč s celou svojou skupinkou už onedlho!