Kapitola 4 - Cieľ číslo 2

Miesta, osoby ako aj udalosti sú vymyslené. Ak vám to niečo pripomína, je to len náhoda. Moje odporúčanie je, prečítať si to ešte raz a pozorne, pretože tento príbeh sa takto vôbec neodohral! Ale hocikedy sa tak stať mohlo…

Kapitola 4

Cieľ číslo 2

Jaro samozrejme priebežne sledoval, ktorým smerom pokračuje nielen policajné vyšetrovanie, ale aj konšpiračné úvahy investigatívnych novinárov.

Pred prvým stlačením spúšte sa vysporiadal s morálnosťou svojho konania. Nemal žiadne výčitky svedomia. Nič na tom nezmenili ani informácie, ktoré postupne zverejňovali investigatívny novinári. 

Svoj čin neľutoval ani neospravedlňoval ako správny, vzhľadom na nové fakty z jeho života.

Jeho odhodlanie ku skutku pramenilo z vnútorného presvedčenia o správnosti svojho konania a to sa vôbec nepovažoval za niekoho, kto je oprávnený rozhodovať o bytí, či nebytí kohokoľvek.

Prešlo skoro šesť týždňov od skutku na Šaštínskej a pomaly nastal čas na realizáciu druhého cieľa.

Jaro sa snažil byť dôsledný a svojmu druhému cieľu venoval toľko pozornosti, koľko bolo potrebné k tomu, aby eliminoval aj to najmenšie riziko svojho zlyhania.

So svojim prípadným zlyhaním, lepšie povedané odhalením, či zadržaním, bol taktiež vysporiadaný. Vyhodnotil všetky aspekty svojho konania. Bol zmierený so svojim osudom, nech mu bolo prisúdené čokoľvek…

Čo má prísť, príde!

Fungoval v rámci svojej profesie na voľnej nohe, takže časový harmonogram svojho cieľa číslo 2, mal úplne zmáknutý.

Čas, ktorý si stanovil ako dôležitý na úspešné zvládnutie úlohy, bol v rozmedzí 11:30 až 18:45 v pracovné dni. Cieľ č. 2 bol cez víkend vždy v spoločnosti iných osôb, čo komplikovalo situáciu. Víkendy po chvíľke sledovania vyškrtol.

Okrem troch cieľov určených na eliminiáciu, nemal vôbec záujem rozširovať túto skupinku o nikoho ďalšieho.

Časový interval v pracovné dni bol dosť veľký na to, aby to dokázal zúžiť na konkrétny čas a miesto.
Denný program Ivana Š., ako sa cieľ č.2 volal, bol viac menej rovnaký. 

Auto vyšlo z garaže, ktorá bola súčasťou rodinného domu o 8:15, pričom vedľa Ivana Š. sedela jeho partnerka, ktorá sa s ním odviezla k jeho kancelárii. Vo vedľajšej budove sídlila projekčná firma, kde bola spolumajiteľkou. 

V priebehu doobedia absolvoval 1 až 2 stretnutia. Buď to boli pojednávania na jednotlivých bratislavských súdoch alebo na súde v Pezinku. Podľa jeho pozorovaní to mal tak 50/50.

Prípadne mal stretnutia vo svojej kancelárii. Tam bol vždy v spoločnosti svojho asistenta.

Doobedný program mu končil okolo 11:30, plus mínus 30 minút. Následne si doprial obed v podniku vedľa svojej kancelárie, prípadne využil donášku z neďalekej čínskej reštaurácie. 

Poobedný program mu začal najneskôr o 12:45. Väčšinou išlo o jedno pracovné stretnutie u neho v kancelárii, prípadne u jedného z jeho VIP klientov. 

VIP klient v jeho ponímaní bol oligarcha, ktorého zastupoval v rôznych boľavých kauzách, ktoré spoločnosť vnímala veľmi citlivo. Celkovo ich evidoval zo päť - šesť. Patrili medzi nich tak Michal Slivka ako aj Kamil Zemko. Spoločnosti oboch menovaných ako aj ich osobne, zastupoval asi v poltucte verejnosťou ostro sledovaných prípadoch. Išlo o spory, v ktorých sa rozhodovalo o niekoľkých desiatkách miliónov. Dnes už aj o dlhoročnej slobode, či neslobode jednotlivých účastníkov…

Po takomto stretnutí v utorok a vo štvrtok išiel o 16:00 cvičiť do gymu hneď za Starým mostom v Petržalke. Každý pracovný deň bez rozdielu, o 18:15 vyzdvihol svoju priateľku pri nákupnom centre v Starom meste a o 18:45 už bol vo svojom dome v okrajovej časti Bratislavy. S autom vchádzal priamo do garáže v dome. Po tomto vjazde do domu, Jaro za týždne sledovania, nezažil, aby cieľ č.2 vyšiel z domu.

V pondelok, stredu a piatok nemal stanovený od 16:00 do 18:15 pevný program. Čas strávil vo svojej kancelárii, kde sa pravdepodobne venoval svojej administratíve, ktorú nechcel prenechať asistentom. 

Inokedy sa stalo, že ho sledoval až k budove na Kalinčiakovej ulici. Do budovy sa nedostal, nakoľko išlo o nehnuteľnosť, ktorú si prenajímalo medzinárodné konzorcium, v ktorom figurovali napríklad aj spoločnosti obchodujúce s nerastnými surovinami, či minerálnymi olejmi a pre verejnosť bola neprístupná. 

Jaro si všimol, že do budovy sa dalo vstúpiť len s čipovou kartou. Inak sa cez vstupné dvere nedalo dostať. Budova mala okrem hlavného vstupu ďlašie dva. 

Jeden bol bočný, veľmi nenápadný vstup, ktorý bol umiestnený za stojiskom kontajnerov. Jaro predpokladal, že vybetónovanie múriku stojiska bolo účelovo urobené presne kvôli zamaskovaniu tohto vstupu. Tento využíval pri svojich návštevách aj Ivan Š. Zatiaľ vždy.

Ďalši vchod bol v zadnej časti budovy, navonok pôsobil ako nevyužívaný, zanedbaný vstup, ktorý bol v tieni dvoch blízko stojacích vysokých tují. Tieto prirodzene svojou polohou zakrývali bežným okoloidúcim výhľad priamo na tento vstup. Viedol sem chodník, ktorý končil priamo pri vchode. Asi 3 metre od tují bol vysoký betónový plot.

Na budove neregistroval žiadne reklamné pútače, či bannery upozorňujúce na tu sídliace spoločnosti. Žiadne kamery. Pripadalo mu to skôr, ako by cieľom bolo budovu zneviditeľniť.

Jaro ho sem sledoval asi 5-6 krát. Jeden týždeň to bolo v pondelok a stredu. Ten nasledujúci len v stredu. Potom na striedačku v stredu, či piatok. Nebol v tom žiaden systém.

Toto miesto si určil ako najvhodnejšie miesto na elimináciu ciela č.2.

Ivan Š. musel svoje auto zaparkovať v neďalekom nákupnom centre, odkiaľ to mal  k budove pešo cca 5-6 minút. Počas chôdze musel prejsť cez prechod pre chodcov a tesne pred budovou sa musel dať doprava a smerovať k bočnému neoznačenému vchodu, kde mu stačilo priložiť čípovú kartu k čítačke a dvere sa s bzukotom otvorili. 

Budova bola z bočnej a zadnej strany krytá vysokým oplotením. Respektíve ten plot slúžil pre školský dvor, ktorý sa nachádzal vedľa a aj za budovou. 

Pri odbočení doprava musel prejsť popri múriku, ktoré slúžilo ako stojisko kontajnerov. 

Toto bolo to jediné miesto, kde Jaro mohol nepozorovane striehnuť a dokonať svoj úmysel.

Jaro to samozrejme nemohol vedieť, ale dnes mal Ivan Š. dohodnuté stretnutie so svojim VIP klientom Ottom Králom u seba v kancelárii. Ten o 15:30 od neho odíde Ivan Š. o 15:45 vyjde zo svojej kancelárie, nasadne do svojho sedmičkového BMW a predpísanou rýchlosťou sa vydá smerom k nákupnému centru blízko Kalinčiakovej.

Jaro vedel, že stačí byť trpezlivý a ten deň príde. 
Dnes bol piatok a tento týždeň ešte v budove nebol. 

Vyzeralo to tak, že deň D práve nastal…