Kapitola 5 - Ivan Š.

Miesta, osoby ako aj udalosti sú vymyslené. Ak vám to niečo pripomína, je to len náhoda. Moje odporúčanie je, prečítať si to ešte raz a pozorne, pretože tento príbeh sa takto vôbec neodohral! Ale hocikedy sa tak stať mohlo…

Kapitola 5

Ivan Š.

I.

Docvičil svoju rannú zostavy jógy. Čakala ho ranná hygiena, raňajky a cesta do kancelárie. Ešte pred odchodom z domu potreboval poslať posledné inštrukcie svojmu asistentovi, ktorý už cestoval na pojednávanie do krajského mesta na severe, vo veci obžaloby jednej skupiny, kde figurovali sudca tamojšieho súdu a bývalí okresný prokurátor. Oboch stíhali za korupciu a zneužitie právomoci. Bola to citlivá záležitosť, ktorá mohla potopiť priamo jedného z podpredsedov strany VPRED, ktorý pôsobil v čase skutku na pozícii župana a vyzeralo to tak, že si poriadne zababral svoje prsty…

Odoslal asistentovi poznámky, aby sa vedel zariadiť a v tom mu blikla správa cez Telegram. Prečítal si ju cestou do kúpeľne.

“O šiestej”

Správu ihneď vymazal.
Úlohu mal danú. Dnes o 16:00 mal byť na šiestom poschodí v budove, ktorú nepotreboval bližšie popisovať.

Doobedný program mal dosť nabitý. 

Síce nešlo o pojednávanie na súde, ale mal na 9:00 dohodnutý termín u vyšetrovateľa na oboznámenie sa so spisom, v ktorom zastupoval Petra Ručkaya, majiteľa siete luxusných reštaurácií, hotelov a siete špecializovaných obchodov pre svojich členov. V minulosti bol spolumajiteľom prvej súkromnej televízie v krajine, ktorá bola naozaj jeho úspešným projektom.
Menej to bolo o ňom známe, ale tí správny ľudia o ňom vedeli, že do jeho portfólia patrí aj luxusný eskort pre vyvolených. 

Iba kvôli svojej nenažratosti sa dostal do sporu so svojou spoločníčkou, ktorá ho obvinila z objednávky jej likvidácie. Bola to jeho spoločníčka, ktorá sa podieľala na vzniku prvej súkromnej televízie a vďaka svojim kontaktom dotiahla zahraničnú televíznu spoločnosť, s ktorou desaťročie trhali rekordy v sledovanosti. Samozrejme rekordy videli aj v náraste svojich ziskov.

Ten debil si svoje myšlienky a nápady “za milión” zapisoval do denníka ako taký jebo! Nezabudol si tam poznačiť aj svoje návrhy pre vagošov, komu, koľko, kedy a hlavne za čo ponúkal a aj vyplatil. Spojenie účtovnej a spovednej knižky, ak teda niečo ako spovedná kniha existuje…

K tomu všetkému podvádzal svoju manželku s nejakou mladou žabou, ktorej nakecal, že sa rozvedie a s ňou sa ožení. Jej po roku a pol doplo, že z toho nič nebude, tak sa rozhodla pomstiť sa mu. Niekde vyhrabala ten jeho denníček, zopár výstižným úryvkov skopírovala a poslala poštou jeho spoločníčke. 

Aj to málo stačilo na to, aby od mladej žaby chcela odkúpiť za slušný balík celý originál.

S takýmto dôkazom, lepšie povedané so stranami, kde sa o nej píše, navštívila generálneho prokurátora a požiadalo ho o dôkladné prešetrenie tohto skutku.
Na stranách, ktoré predložila, sa nachádzalo dosť informácií, z ktorých sa dal vyskladať celý prípad. Zoznam ľudí, s ktorými o tom rozprával, časy, miesta, sumy, ktoré pýtali, sumy, ktoré vyplatil a hlavne za čo. Slovom úplne všetko.

Na dôvažok, ale to už aj generálneho prokurátora posadilo na zadok, k týmto dôkazom doložila znalecký posudok od renomovanej zahraničnej spoločnosti z oblasti grafológie. Z neho jednoznačne vyplývalo, že písmo bolo jej spoločníka.
Medzi rečou mu oznámila, že disponuje dvomi notársky overenými kópiami celého denníka, ktoré má uložené na bezpečných miestach ako poistku.
Dovolila mu prečítať zopár strán, aby videl, že sú v ňom detailne rozpísané ďalšie veci, ktoré by mohli kdekoho mrzieť…

Generálnemu prokurátorovi nezostalo nič iné, len spustiť celú mašinériu.
Síce to nemal v popise práce, ale informáciu postúpil cez overené kanály ďalej, aby niektorí zainteresovaní boli v obraze!

Došlo k viacerým zatknutiam, členovia podsvetia zo začiatku držali bobríka mlčanlivosti, ale keď sa na nich začali valiť aj iné obvinenia s omnoho silnejšou dôkaznou situáciou, postupne čo-to prezradili.

Ivan Š. mal za úlohu pána spolumajiteľa z toho vysekať alebo aspoň zmierniť následky jeho konania.

Pán spolumajiteľ bol komplic v troch iných kauzách, ktoré smerovali na vysoké poschodia bývalej vládnej garnitúry. Považovali ho za najslabšie ohnivko v reťazci.
Preto mu teraz potrebovali poskytnúť pomoc v osobe Ivana Š., ktorého by si sám nemohol dovoliť ani náhodou. V prípade Ivana Š. to nebola otázka financií, skôr osobnej naviazanosti na svojich vyvolených klientov, ktorí si samozrejme vyžadovali jeho loajálnosť.

Spis bol dosť objemný a predpokladal, že to bude mať aj na 2 hodiny. Potreboval si zo spisu urobiť niekoľko poznámok a výpiskov, aby mohol urobiť zopár potrebných krokov, kým mu doručia kópie častí spisu, ktoré sú nové a ešte ich nemá k dispozícii.

Po obede mal dohodnuté stretnutie u seba v kancelárii s Ottom Králom. Ten patril do skupiny jeho prominentných klientov, ktorý si vyžadovali špeciálnu starostlivosť. Teraz síce nešlo o nejaký ťažký, problematický prípad, ale Otto si žiadal osobitý prístup a plánovanie každého kroku v taktike obhajoby. 


II.

Presne o 08:00 jeho auto vyrazilo z garáže domu na cestu do kancelárie. V aute sa s ním viezla aj jeho priateľka Mirka, s ktorou tvorili pár už celé desaťročie. 

Mala kanceláriu o blok vedľa a aj keď bola aktívnou vodičkou a v dvojgaráži parkovalo jej trojkové BMW, keď nemala nejaký mimoriadny program, rada si vychutnávala spoločnú cestu do práce zo sedadla spolujazdca. 

Plánovali si založiť rodinu.

Ich plánovanie trvalo už ale príliš dlho. Obaja si to uvedomovali, no ani jeden z nich to nechcel otvoriť ako akútnu vec.

Vždy sa vyskytla vec, ktorá požívala väčšiu dôležitosť a naliehavosť ako napredovanie v ich spoločnom rodinnom živote. 

Na sobáš ako taký, nemali spoločný názor. Mirka neznášala, čo i len pomyslenie na biele šaty, družičky, hostinu, ktorej stredobodom, by boli oni dvaja ako nevesta a ženích. Ich vzájomný vzťah nepotrebovala potvrdzovať ani obrúčkou. Považovala svadbu, v akejkoľvek forme za niečo, čo reálne nedokáže garantovať súžitie dvoch ľudí na veky vekov. Bola zástancom toho, že ak sa dvaja milujú, nepotrebujú svoje spolužitie potvrdzovať obrúčkou, nejakou listinou, tobôž nie hostinou a bielymi princeznovskými šatami. Viedli o tom viacero debát a zdalo sa jej, že ho o svojom názore presvedčila. 

Vlastne ďalším krokom, by bol príchod dieťaťa. 

Materiálne boli zabezpečení. 

Obaja mali sľubne rozbehnutý biznis. Síce v jeho prípade to vyžadovalo nasadenie doslova 24/7, hlavne za posledné roky tomu tak bolo. Tvrdil jej, že je to dočasný stav a postupne to nebude až také náročné. Za posledné 2-3 roky však nič nenasvedčovalo tomu, že sa to má zlepšiť.

Nebola naivná, presne vedela v akých kruhoch sa motá a neriešila to. Jej kariéra za posledné roky sa neuveriteľne vzmohla hlavne vďaka jeho kontaktom, kamarátom, známym. Ona sama mala tiež plné ruky práce. Veľakrát sa pristihla, že sa radšej ponorí mysľou do práce a nemusí ako prvá riešiť moment príchodu dieťaťa.

Jej biologické hodiny však neúprosne tikali. Mala 35 rokov a nechcela vychovávať v dôchodcovskom veku nejakého tinedžera. Bol najvyšší čas!

Na rozdiel od Mirky, ktorá si myslela, že jej názor ohľadom sobáša a svadby ako takej akceptuje, on sa s tým v hĺbke duše nevedel celkom vyrovnať.

Pochádzal z katolíckej rodiny, ktorá prikladala takýmto veciam dôležitosť.

Ona to vedela, ale vnímala ho ako niekoho, kto sa presťahovaním z rodiska, mentálne vymanil z domovských zvykov a nastavil sa na “moderný mestský život”, ako to volala ona. Spočiatku jej oponoval, ale časom zvolil taktiku, že s ňou nebude o tom polemizovať a nechá ju v tom, že uspela. 

Za posledné roky musel vyvinúť strašne veľa energie na svoj profesný rast a napredovanie. Jeho intelekt ho predurčoval na vyššie ciele. Nemal síce žiadne politické ambície, lebo vedel, že uznanie a rešpekt medzi silnými môže dosiahnuť aj tým, keď ich bude postupne rad za radom ťahať z problémov, ktoré nezvádnu ďalší piati fundovaní obhajcovia. 

Vedel, že je na správnej ceste. Potreboval len čas, ktorý si riadil viac-menej sám a vyradiť všetky “rušivé elementy”, ktoré s jeho prácou nesúviseli. A to bolo aj to s Mirkou.

Príchodu dieťaťa sa nebránil, ale ani to nejak nesilil. Vlastne nejako to zatiaľ asi ani samé nechcelo ísť…