Miesta, osoby ako aj udalosti sú vymyslené. Ak vám to niečo pripomína, je to len náhoda. Moje odporúčanie je, prečítať si to ešte raz a pozorne, pretože tento príbeh sa takto vôbec neodohral! Ale hocikedy sa tak stať mohlo…
Kapitola 7
Modrý = PAPIER
I.
Auto odstavil v uličke oproti jeho kancelárii. Nenašiel miesto, aby priamo z auta mohol sledovať Ivana Š. kedy vyjde a nasadne do svojho auta, takže musel vystúpiť a podísť bližšie ku križovatke, aby mal priamy výhľad na jeho auto.
Na rohu oproti zbadal palacinkáreň. Vošiel dovnútra, objednal si dve čokoládové a sadol si do boxu odkiaľ videl priamo na vchod do budovy, kde mal kanceláriu. Bolo 15:30. Čašníčku požiadal o ďalšie dve čokoládové, ktoré si dal zabaliť.
Keď priniesla balíček, zaplatil a dal jej slušné sprepitné. Zbadal ho ako vyšiel von s aktovkou v ľavej ruke. V pravej si niečo pohadzoval a pomaly kráčal k svojmu autu. Keď zavrel za sebou dvere palacinkárne, skontroloval čas a pomaly sa pobral k svojmu autu.
Jaro pridal do kroku, aby si sadol do auta a stihol včas podísť bližšie ku ktižovatke. Nasadol, sladký balíček odložil na zadné sedadlo a pomaly naštartoval. V duchu si predstavoval ako prichádza k svojmu autu, otvára kufor a vkladá aktovku. Kufor zatvorí, prejde k predným dverám otvorí, nasadá a štartuje…
Medzitým sa Jaro dal do pohybu, aby bol na hranici križovatky a videl, ktorým smerom sa cieľ č.2 vydá.
Jeho BMW prešlo popred neho a nabralo smer, kde sa nachádzala budova.
Ešte si nebol istý, či cieľom je určite budova. Vyšiel z bočnej ulice, prešiel cez cestu a odbočil doľava, aby mohol nasledovať BMW. Videl ho štyri, či päť áut pred sebou. Bol dosť nepriehliadnuteľný, takže to mal o to ľahšie.
Keď zbadal, že vyhodil smerovku do prava, smerom k nákupnému centru, vedel, že ide parkovať a pešo prejde k budove na Kalinčiakovej 18.
Na najbližšej križovatke odbočil späť a vošiel do uličky odkiaľ sa ďalšou odbočkou dostal na ulicu, ktorá priamo susedila s Kalinčiakovou.
Z kufra si zobral tmavú mikinu s kapucňou, nasadil si šiltovku. Pištoľ s púzdrom, ktorú si pred dvomi týždňami kúpil, založil za pás. Púzdro bolo zo sponou a nosila sa zvnútra nohavíc. Zvonku by bolo vidno len nenápadnú kovovú sponu, ktorú samozrejme mal teraz prekrytú tričkom, ľahkou riflovou bundou a ešte aj mikinou.
Z ulice bol vstup do areálu s detským ihriskom, ktoré bolo súčasťou vnútroblokového parku. Areál bol z ulice oplotený farebným kovovým plotom, cez ktorý bol dobrý výhľad na chodcov prechádzajúcich od nákupného centra a neďalekej zastávky električky z druhej strany. Odtiaľto mal výhľad na prichádzajúceho Ivana Š. ako na dlani. Skontroloval si čas na smart hodinkách. Ukazovali mu 15:42. Prešlo asi 10 minút odvtedy, keď auto odbočilo na parkovisko k nákupnému centru. Bol najvyšší čas, aby ho zbadal prichádzať.
Zatiaľ ho nikde nevidel.
O chvíľku skontroloval čas a keď videl, že je 15:48, šípil, že niečo nehrá…
II.
Ivan odbočil k nákupnému centru a zaparkoval na hornom parkovisku. Na cestu sa vybral o 10 minút skôr, lebo mal v pláne večer prekvapiť Mirku s darčekom k jej narodeninám, ktoré mala práve dnes. Vedel, že vedľa vchodu na hornom parkovisku, je zlatník, kde si minule vyhliadol zlaté náušnice s červeným kamienkom.
Keď vošiel do obchodu videl pri pulte ako si mladý párik obzerá obrúčky. V duchu sa pousmial, keď si predstavil seba a Mirku na ich mieste. Po chvíľke sa mu predavačka prihovorila a on jej ukázal, po čo prišiel. Dal si to zabaliť, zaplatil a krabičku odložil do vnútorného vrecka saka.
Pozrel na hodinky.
Bolo 15:50. Najvyšší čas vydať sa na stretnutie na 6. poschodí. Cesta mu tam bežne trvala ľahkou chôdzou asi 5 minút.
Ešte je v limite.
Vedel, že meškať nemôže. Osadenstvo, ktoré ho tam čakalo si potrpí na včasnosť a dôslednosť. Pri témach, ktoré tam preberali sa vyžadovala maximálna diskrétnosť a lojálnosť.
Určite si to nechcel pokaziť práve teraz. Vedel, že do neho vkladajú veľké nádeje.
Boj s novým vedením štátu a s jej represívnou mocou naberal na obrátkach. Nebol síce ich jediným tronfom, ale patril medzi najzasvätenejších.
Vyšiel z nákupného centra a vydal sa cez prechod pre chodcov. Ešte 4 minútky a je pri výťahu…
III.
Jaro začal byť nervózny. Toto sa ešte ani raz nestalo! Vždy tu bol do ôsmich minút. Zaparkovať, prejsť sa k askalátorom a vyjsť vchodom, ktorý bol k budove najbližšie, nezabral ani Jarovi pri previerke viac ako sedem - osem minút.
Vstal z lavičky a prešiel sa po chodníku smerom k vstupnej bránke. Skontroloval čas a hodinky mu ukázali 15:54.
Vtedy ho zbadal ako prechádza cez prechod.
Jaro prešiel vstupnou bránkou a po piatich metroch zabočil do prava smerom k bočnému vchodu. Za 20 sekúnd bol na svojom vyhliadnutom mieste. Učupil sa za múrik, ktorý slúžil ako stojisku pre kontajneri.
Ešte minútka a zachytil zvuk krokov, ktoré sa približovali. Zrazu začul zvuk, ktorý pripomínal vibrovanie telefónu. Kroky zastali a Jaro viac cítil ako počul, ako ani nie 3 metre od neho si niekto vyberá mobil z vrecka.
Pochopil, že Ivanovi Š. prišla správa a on si vytiahol mobil, aby si ju ešte pred vstupom do budovy prečital.
Teraz alebo nikdy!
Jaro sa postavil a zároveň vytiahol pištoľ z púzdra. V prvom momente Ivan nechápal, kto sa to pred ním zjavil. Netušil, by to ani o päť minút, lebo mu ten ksicht pod kapucňou nikoho nepripomínal.
Ako prvé keď dvíhal svoj zrak od displeja mobilu, zbadal hlaveň, ktorá na neho mierila. V tom zlomku sekundy ju nevedel identifikovať a zdvihol svoj zrak, aby videl, čo za čudo sa tam zjavilo. V zlomku sekundy mu doplo, že pre neho závažnejšia informácia je identifikovať predmet, ktorý na neho mieril. Sklopil zrak k hlavni a na tvári sa mu zjavil výraz, ktorý neskôr Jaro opísal ako zmes údivu a hrôzy.
V momente, keď zrak sklopil k hlavni vyšla rana ani nie 2 centrimetre od jeho hrude a zasiahla mu ľavú časť hrudníka, prederavila a roztrhla mu srdce a prešla skrz celým telom.
Medzi ústim hlavne a jeho telom, náboj prešiel pekne zabalenou krabičkou a jednu z náušníc s červeným kamienkom nezadržateľne tlačil pred sebou až kým neopustili spoločne telo Ivana Š. medzi ľavou a pravou lopatkou.
Pri výstrele sa telo zapotácalo dozadu a narazilo na jeden z kontajnerov. Jaro obratne zachytil telo, nadvihol o 50 centimetrov oblúkové veko kontajnera, ktoré sa potichu posúvalo na bočných ramenách, telo nadvihol a prevalil cez okraj. Veko zatiahol nazad a rýchlo skontroloval pohyb nežiaducich okoloidúcich. Celý úkon trval asi 3 sekundy.
Našťastie nikto na blízku nebol. Ulica, kde sa pohybovali chodci, bola asi o 30 metrov ďalej a bez náznaku akéhokoľvek pohybu.
Skontroloval okná nad bočným vchodom, ale všetky boli pozatvárané. Jaro ich identifikoval ako okná na medziposchodiach, ktoré mali za úlohu vniesť trošku svetla na schodište.
Prehodenie tela cez okraj kontajneru prišlo Jarovi ako úplne logický pohyb, ktorý urobil viac podvedome ako cielene.
Keď nezaregistroval žiaden pohyb ani nežiadúci hluk na okolí, ktorý by svedčil o rozruchu, ktorý mohol svojim konaním vyvolať, vydal sa smerom k neďalekému chodníku a akoby nič smeroval do vedľajšej uličky k svojmu autu.
Jaro si až po piatich minútach cesty z miesta činu uvedomil, že niečo nebolo tak ako malo byť. Trvalo mu ešte ďalšie 2 minúty, keď ustúpil adrenalín, aby si uvedomil, čo to bolo.
Pri výstrele nebolo počuť zvuk výstrelu. Vlastne bolo, ale nie tak nahlas ako by malo.
Teraz mu bolo jasné aj to, ako k tomu došlo.
Keď sa postavil zo svojho zákrytu urobil krok vpred a ocitol sa k Ivanovi bližsie než predpokladal, že on stojí. Keď vytiahol pištoľ a chcel zamieriť, hlaveň sa ocitla iba pár centimetrov od jeho tela.
V momente výstrelu bola hlaveň zbrane prakticky na dotyk s jeho kabátom, čo vyvolalo efekt akoby mal na pištoli tlmič. Jaro, tým, že stál v jeho bezprostrednej blízkosti, samozrejme výstrel registroval, ale v tom adrenalínovom vypätí mu celkom nedošlo, že to nebol plnohodnotný zvuk.
Dodatočne si uvedomil, čo spôsobí jeho neplánovaný krok s prevalením tela do kontajneru.
Telo sa nemusí hneď nájsť. Keď k tomu dôjde, prejde nejaký čas, čo polícii v pátraní môže podstatne sťažiť vyšetrovanie.
V mysli si vybavil, že išlo o modrý kontajner s označením PAPIER. Ten sa samozrejme nevyprázdňoval každý týždeň ako kontajner na komunálny odpad. Pokiaľ to stihol riadne registrovať, nebol naplnený ani do tretiny. Takže, ak bude mať šťastie, prejdú minimálne tri-štyri dni, kým telo objavia.
