Miesta, osoby ako aj udalosti sú vymyslené. Ak vám to niečo pripomína, je to len náhoda. Tento príbeh sa takto vôbec neodohral! Ale hocikedy sa tak stať mohlo…
Pokračovanie druhej časti...
“Večer múdrejší rána.”
Áno, presne tak by mala znieť tá ľudová múdrosť!
Celý deň sa učíš, získavaš skúsenosti a večer, keď bilancuješ deň, už vieš identifikovať chyby, ktorých sa zajtra musíš vyvarovať…
Presne tak Gabo premýšľal, keď konečne dosadol na zadné sedadlo vládneho BMW, ktoré ako osobný asistent vysokého ústavného činiteľa mal k dispozícii non-stop.
Dnes sa mu program na Hradnom kopci nezvyčajne natiahol. Domov mu to so šoférom trvalo ani nie minútku, veď z Hradného kopca k bráne domu, kde mal svoj “skromný” mezonet s 8 izbami a 3 kúpeľňami, jaccuzi a 5-miestnou saunou, by to dal aj pešo skôr ako za 10 minút.
Dnes mal ale naplánovaný večer snov! Správne by to malo byť “biely večer”, pravý význam vedel len on. Vlastne nikomu ani neplánoval “snownight” bližšie vysvetľovať. Ak by sme to mali výstižnejšie opísať, asi by sme sa červenali…
Takto, sediac na zadnom polstrovanom sedadle, si chlípne znova čítal správy, ktoré si s ňou cez deň vymenil. “S ňou” nebol celkom správny výraz, lebo ako písala, ešte ju čaká jedna operácia a až potom sa “ňou” naozaj stane. Prechádzal si ich znova a znova…
“Dnes sa vyšukáááme!”
“🤪🤪🤪🤪”
“Vylížem ťa do suxa!”
“yesss😉”
Ani z fotky ani z komunikácie s ňou, nevedel presne určiť koľko môže mať rokov. Veď, koniec-koncov, čo už by vedel o nej bližšie zistiť z vyrehotaných smajlíkov alebo z jednoslovných pritakávaní?! Z profilovej fotky sa na neho škerila nohatá žaba s pevnými trojkami.
“Čo tam po tom!” povedal si v duchu. V rozkroku cítil mravčenie, ktorému nevedel odolať.
Žijeme len raz, práve tu a práve teraz…!
Aj napriek dnešným ťahaniciam v pléne, či na utajenom meetingu s Jozefom Mikóczym , ktorý bol neverejným vybavovačom expremiéra Vila Tkáča, zažil pár horúcich chvíľ, ktoré ho riadne rozhodili a mal čo robiť, aby nevybuchol!
Dva dni pripravoval pre svojho šéfa podklady k rokovaniam. Dva dni riadne nespal! Pracovať pre Boba, ako svojho šéfa potajme volal, bola riadna výzva. Bez snehu, by to nedal!
Teraz sa chcel dať do kľudu, aby mohol neskôr v noci vybuchnúť tam a tak ako si to on predstavoval a odskúšal už hádam aj tisíckrát… Dnes ho čakal snownight!
Pred vodičom sa náhle niečo mihlo a ten ledva ledva stihol na poslednú sekundu zaflekovať, Gabovi aj mobil vyletel z rúk a pristál na podlahe vpredu pod sedadlom spolujazdca.
Vodič sa mu ospravedlnil, že mladík mu vbehol z pravej strany do cesty, prešprintoval pred ním a zmizol v uličkách pod hradným kopcom.
Vodič stihol zaregistrovať len kapucňu a rúško, ktoré mu prekrývalo tvár. Zdalo sa mu, že cestou po šéfa, ho videl postávať pred jeho bránou. Udrelo mu do očí to jeho “maskovanie sa” kapucňou a čiernym rúškom, ktoré mu zakrývalo skoro celú tvár.
Podal mu dozadu mobil s ešte stále rozsvieteným displejom. Našťastie toto brzdenie nespôsobilo nikomu žiadne zranenie…
O 30 sekúnd už Gabo vstupoval cez veľkú masívnu vstupnú bránu do vchodu č.35 a súkromným vyťahom, ktorý okrem neho používal ešte jeden manželský pár z vedľajšieho mezonetu na poslednom poschodí, sa vyviezol k sebe domov.
Catering zabezpečil od jedla, cez pitie až po “sneh”
úplne všetko.
Na Ušatého, ako Petra Ručkaya prezývali, bol spoľah…
Svoj biznis držal pevne v rukách aj z basy.
Chystal sa na svoj nočný výbuch…
Pokračovanie onedlho...
