Miesta, osoby ako aj udalosti sú vymyslené. Ak vám to niečo pripomína, je to len náhoda. Tento príbeh sa takto vôbec neodohral! Ale hocikedy sa tak stať mohlo…
Pokračovanie piatej časti...
Ani ten najlepší režisér nevymyslí, nanečasuje sled udalostí tak, ako to dokáže samotný život!
Často je výsledok krutý. Mnohokrát ten najkrutejší...
Gabo sa vyviezol k svojmu mezonetu. Brnenie v rozkroku ho hnalo do sprchy a potom sa rýchlo pripraviť na večer…
------------------------------
V tom momente o necelý kilometrov ďalej si Michal sadol k stolu pred svojim obľúbeným podnikom a objednal si u Dávida, ktorý tu popri škole brigádoval, svoje obvyklé lungo a citronádu. Tu ju dokázali perfektne vychutiť so zmesou čerstvého ovocia, mäty, medovky a ľadovej drte ako nikde na okolí.
Dávid bol jeho kamarát a spriaznená duša, Kým priniesol objednávku, pri stole s Michalom sedeli ďalší dvaja chalani. Síce neboli vôbec na dnes dohodnutí, ale keď si Stano s Pedrom všimli, že vonku na terase sedí Michal, prisadli si. Dávid doniesol nápoje aj im a prisadol si k ním na kus reči. Vo vnútri podniku za barom pracovala ich kamarátka Maťka a pri bare sedel párik mladých diečat.
Výrastok stojací opodiaľ nekľal oči nikomu. Hral sa s mobilom, kapucňa na hlave, rúško na tvári. Nič výnimočné.
Síce sa pred podnikom už zo dvakrát prešiel, ale vyzeralo to, akoby na niekoho čakal alebo sa nevedel odhodlať, či vojsť alebo nie.
Pozrel sa na hodinky a odložil mobil do vrecka.
Ráznym krokom vošiel do baru. Keď bol vnútri, spoza pásu vytiahol pištoľ so zásobníkom s 15 nábojmi a ani nie 5 sekúnd potom, chlapci vonku začuli nezameniteľný zvuk výstrelov.
V prvom momente všetci stŕpli.
Michal bol prvý z nich, ktorý si uvedomil, že vnútri sa odohralo v predchádzajúcich sekundách niečo vážne. Podvedome registroval sedem výstrelov. Nestihli ani vstať od stola alebo akokoľvek zareagovať a zbadali mladíka, ktorý vyšiel z dverí podniku a urobil tri-štyri rýchle kroky smerom k ich stolu. Vôbec sa nezdalo, že by mal v úmysle utiecť z miesta preč...
Zodvihol pravú ruku, v ktorej stále držal zbraň. Pomocou laserového zameriavača zamieril a bez mihnutia oka a bez slova, vystrelil smerom na Stana a Dávida.
Po štyroch strelách pokračoval vo vraždení ďalej. Namieril na Pedra, ktorý sedel ako prikovaný priamo oproti nemu a dvakrát vystrelil. Už prvá zo striel bola pre neho smrteľná.
Michal mal nohy ako z olova. Vôbec sa nedokázal pohnúť zo stoličky…
Strelec namieril na Michala a strelil. Napriek tomu, že ho nestranný pozorovateľ mohol považovať za skúseného strelca, ruka sa mu začala chvieť.
Asi aj preto prvá strela Michala zasiahla iba do ľavej strany hrudníka tesne pod kľúčnu kosť. Michalovo telo sa ‘vďaka’ sile strely, ktorá ho zasiahla, vychýlilo mierne doľava a ďalšia strela skončila v jeho ľavom ramene.
Zásobník bol prázdny!
Strelec sa otočil mierne vľavo a pokľakol, aby tvoril, čím menší potenciálny terč pre prípadného protivníka. Pravým palcom šikovne uvoľnil prázdy zásobník a ľavačkou nahmatal za opaskom ďalší plný zásobník. V zlomku sekundy, keď ho chcel vsunúť do zbrane, úkosom zachytil pohyb niekoho, kto ho chcel atakovať z druhej strany cesty. Bol to okoloidúci, ktorý zachoval pokoj a chladnú hlavu. Strelcovi toto vyrušenie spôsobilo, že zásobník nestihol zasunúť do zbrane a vypadol mu z rúk na zem medzi nohy.
Sekundy, ktoré by potreboval neznámy záchranca na prekonanie pár krokov, ktoré ho delili od neho, on využil na taktický ústup.
Vyskočil na nohy, zbraň, teraz už bez zásobníka si zastrčil za opasok.
“Skutok dokonaný!”, zajasal v duchu a rozbehol są smerom na zastávku autobusu na smer do Petržalky. Aj keď toho posledného asi nedal dole, výsledok sa mu páčil! Otec bude na neho pyšný!
------------------------------
Asi o 30 sekúnd na to, o pol kilometra ďalej, Jozef vyšiel z podjazdu a snažil sa obehnúť ďalšieho “debila” jazdiaceho vľavo. “Debil” pred ním si všimol, že sa na neho niekto zo zadu tlačí a chcel mu uhnúť a pustiť ho, nech si letí kam chce.
------------------------------
Keď výrastok dobiehal k zastávke, zbadal, že sa blíži autobus MHD. Na číslo síce nevidel, ale mu bolo viac-menej jedno, ktorým smerom sa dá na únik.
------------------------------
Jozefa manéver “debila” zmiatol a namiesto toho, aby kopíroval oblúk miernej ľavotočivej zákruty, mykol volantom doprava, čo v tej rýchlosti spôsobilo, že sa vozidlo stalo neovládateľným.
------------------------------
Peťo, stojac opodiaľ, úkosom zbadal, že niečo nie je v poriadku. Najprv zbadal postavu, ktorá vbehla na zastávku a smerovala k blížiacemu sa autobusu. Spoznával výrastka, s ktorým sa pred chvíľou zrazil.
Vedel, že ešte NIEČO sa vymykalo normálu…
A vtedy to prišlo!
Jozef s autom bez brzdenia vyletel na obrubník a kosil všetko, čo mu skrížilo cestu…
Prvý mu skrížil cestu výrastok, ktorého auto zachytilo v behu a nabralo na kapotu. Zbraň, teraz už bez zásobníka, mu vyletela spoza pásu a dopadla do jazdného pruhu. Vzápätí jeho telo preletelo cez čelné sklo a stalo sa súčasťou vražedného nástroja…
Peťo, ako v hororovom sne, videl ako dievča s čiernou hrivou, spolu s kamarátkou zmizli spolu s niečím, čo sa nekontrolovateľne valilo cez zastávku a bralo postupne všetko, čo mu prišlo do cesty…
Prešlo dlhých 5 sekúnd, jemu sa pred očami odvíjal hrôzostrašný príbeh, ktorý nikdy nechcel vidieť. Pozrel sa okolo seba a všade videl už len povaľujúce sa telá, niektoré ranené, niektoré bez známok života. Úplne každý od krvi. Niektorí ani nie od vlastnej.
Veci, ktoré ešte pred chvíľou mali svojho majiteľa, sa teraz povaľovali všade po okolí a nik si ich nevšímal.
Ľudia bezradne postávali s hrôzou v očiach. Všetkým tuhla krv v žilách. Neveriaco krútili hlavami a ich mozog nedokázal spracovať posledných 10 - 15 sekúnd, ktoré sa odohrali priamo pred ich očami…
------------------------------
O ďalšiu minútku neskôr a necelý kilometer nižšie smerom k centru mesta, Gabo práve vyšiel zo sprchy a šiel si pripraviť na večerný program oblečenie, ktorému by módny guru dal prívlastok casual dress code.
V tom momente mu zazvonil mobil.
Videl, že číslo, ktoré má na displeji, nemôže ignorovať.
Tušil, že dnešný večer sa nebude vyvíjať podľa jeho očakávaní…
Pokračovanie nabudúce...
