Táto etapa bude politický boj, ktorý bude znamenať možnú zmenu podoby Spojeného kráľovstva, ekonomické trhliny a mnoho ďaľšieho.
Poďme sa pozrieť na niektoré fakty z krátkej minulosti. V referende z roku 2014 o zotrvaní Škótska v Spojenom kráľovstve sa Škótsko priklonilo k zotrvaniu v pomere 55.3% ku 44.7%. Vtedajší premiér Spojeného kráľovstva David Cameron silno podporoval zotrvanie Spojeného kráľovstva v EÚ, čo dopomohlo k zotrvaniu Škótska v Spojenom kráľovstve. To, že podporoval zotrvanie v EÚ som si mal možnosť na živo vypočuť na jednej z osláv jeho narodenín v roku 2014, na ktorej rečnil. Počas volebnej kampane v súvislosti s parlamentnými voľbami v roku 2015 David Cameron sľúbil, že opätovne prerokuje podmienky členstva Spojeného kráľovstva v EÚ a neskôr o tejto otázke uskutoční referendum. To znamenalo pre Škótsko tvrdý úder pod pás a zradu. V roku 2016 prebehlo hlasovanie občanov Spojeného kráľovstva o zotrvaní v EÚ. Za Brexit hlasovalo 51.89% a za zotrvanie 48.11% voličov. Dôležitím prvkom v tomto prípade je fakt, že Škótsko hlasovalo za zotrvanie v EÚ v pomere 62% ku 38%. To znamená, že Škótsko bolo odtrhnuté od EÚ proti vlastnej vôli. V takýchto prípadoch sa dá 24% považovať za významný rozdiel a Škótsku preto patrí s plnou vážnosťou možnosť ďaľšieho referenda o zotrvaní v Spojenom kráľovstve.
Tu nastáva možný problém právneho charakteru.
Aj keď v roku 2012 vláda Spojeného kráľovstva a Śkótska podpísali Edinburskú dohodu, ktorá dočasne splnomocnila škótsky parlament na prvé referendum o nezávislosti, zo strany Londýna nemusí byť ďaľšie referendum povolené. Podľa škótskeho zákona z roku 1998 škótsky parlament nemôže prijímať právne predpisy týkajúce sa záležitostí výlučne vyhradených pre Westminster. Toto sa široko interpretuje v tom zmysle, že akékoľvek referendum o nezávislosti Škótska by si vyžadovalo súhlas Londýna. Táto záležitosť však nikdy nebola predložená na súde, takže zostáva určitá neistota, či by Škótsko mohlo usporiadať druhé referendum bez súhlasu. Teoreticky by podľa Edinburskej dohody mohlo s plnou legitimitou. Tu však nastáva ďaľší problém. Edinburská dohoda dáva také právo len dočasne, a preto článok 30, ktorý splnomocňuje škótsku vládu vyhlásiť referendum musí byť stále povolený Londýnom. Súčasný premiér Boris Johnson sa už vyjadril, že ďaľšie referendum nepodporí. Ďalej treba mať na pamäti, že Boris Johnson má v parlamente jasnú väčšinu a to znamená jasné nie.
Dnes je každému jasné, že Škótsko by v druhom referende hlasovalo za nezávislosť od Spojeného kráľovstva a je to jasné aj Borisovi Johnsonovi. Toto potvrdzuje aj posledný prieskum z októbra v ktorom sa ukázalo, že 58% voličov by podporilo nezávislé Škótsko.
Najhorším scenárom môže byť občianska vojna.
Tento scenár si určite nikto neželá, pretože občianska vojna ktorá sa odohrávala v Severnom Írsku napísala krvavý príbeh, v ktorom umierali aj nevinné deti. Jedna strana chcela, aby Severné Írsko zostalo v Spojenom kráľovstve a druhá strana chcela, aby Severné Írsko opustilo Spojené kráľovstvo a pripojilo sa k samostatnému Írsku. Počas tohto konfliktu bolo zabitých viac ako 3 500 ľudí.
Som presvedčený o tom, že Škótsku patrí možnosť druhého referenda o nezávislosti a to výlučne vzhľadom na opísané fakty, ktoré ukazujú, ako bolo Škótsko využité a podvedené. Veľmi dúfam, že Londýn povolí ďaľšie škótske referendum a že sa nebudú vytvárať silové skupiny s cieľom vytvoriť občiansku vojnu tak, ako to bolo v prípade Severného Írska.
