Aspoň tak to tvrdí prezident Ruskej federácie Vladimir Putin a ruský minister zahraničných vecí Sergey Lavrov. Ako silný bod o ktorý sa opierajú je článok 51 Charty Organizácie Spojených národov. Pokiaľ sa Rusko iba bráni, nie je všetko čo sa deje na Ukrajine voči Rusku neférové? V tomto článku vysvetlujem, čo presne v rámci medzinárodného práva platí a čo musí byť dodržané, pokiaľ chce niekto článok 51 použiť.
Čo hovorí medzinárodné právo?
Podľa medzinárodného práva majú krajiny prirodzené právo brániť sa proti ozbrojenému útoku. Toto právo je uznané v článku 51 Charty Organizácie Spojených národov, v ktorom sa uvádza, že „nič v tejto charte neovplyvní prirodzené právo na individuálnu alebo kolektívnu sebaobranu, ak dôjde k ozbrojenému útoku proti členovi Organizácie Spojených národov“. To znamená, že ak je krajina napadnutá inou krajinou alebo neštátnym subjektom, má právo použiť silu v sebaobrane na odrazenie útoku a ochranu svojho územia, ľudí a záujmov.
Anexia Krymu
Rusko anektovalo územie Ukrajiny v roku 2014. Tejto agresii nepredchádzala žiadna potenciálna hrozba Rusku, či porušenie jeho celistvosti ani zo strany Ukrajiny a ani zo strany NATO tak, ako sa to snaží intrepretovať Putin a Lavrov. Ako som už spomenul, iba v prípade priameho vojenského napadnutia Ruska by mohli Rusi použiť silu v rámci individuálnej alebo kolektívnej sebaobrany a to na odrazenie útokov. Avšak pozor, to nie je všetko. V rámci medzinárodnej ustálenej právnej praxi použitie sily v sebaobrane podlieha takisto určitým podmienkam a obmedzeniam, vrátane troch dôležitých zásad, nevyhnutnosti, proporcionality a bezprostrednosti.
Nevyhnutnosť
Zásada nevyhnutnosti vyžaduje, že použitie sily v sebaobrane musí byť nevyhnutné na odrazenie útoku a nesmie presiahnuť to, čo je potrebné na dosiahnutie tohto cieľa. Bolo Rusko napadnuté? Nie. Ocitlo sa Rusko v situácii, kedy muselo odraziť útok? Nie. Bolo napadnutie Ukrajiny cieľom Ruska odraziť útok? Nie.
Proporcionalita
Zásada proporcionality vyžaduje, aby použitá sila bola úmerná hrozbe, ktorú útok predstavuje. Rusko sa neocitlo v situácii v ktorej by čelilo akejkoľvek hrozbe. Pokiaľ aj áno, stále by mohlo použiť silu len na odrazenie útoku na čas nevyhnutný pre rozhodnutie BR OSN o ďalších krokoch v rámci prijatia potrebných opatrení na zachovanie medzinárodného mieru a bezpečnosti.
Bezprostrednosť
Princíp bezprostrednosti vyžaduje, aby použitie sily bolo reakciou na prebiehajúci alebo hroziaci útok, a nie na minulý alebo budúci útok. Berúc na zreteľ všetky fakty, minulý útok neexistoval, rovnako ako neexistoval dôvod domnievať sa, že by Ukrajina plánovala útok na Rusko v budúcnosti. Pokiaľ by mala Ruská federácia vedomosť o takom budúcom útoku, mala automaticky oboznámiť svojich medzinárodných partnerov a BR OSN a následne predložiť také dôkazy. Potom malo Rusko konať podľa článku 24 Charty OSN, ktorý ukladá povinnosť členským štátom zveriť hlavnú zodpovednosť za zachovanie medzinárodného mieru a bezpečnosti práve BR OSN. A práve Rusko, ako stály člen bezpečnostnej rady by v takom prípade mohlo ísť príkladom celému svetu. Nič z toho sa nestalo a Putin s jeho predstavitľmi porušil celý postup, ktorý mu Charta OSN ukladá ako povinnosť.
Zhrnutie
V tomto prípade to je práve Ukrajina, ktorá má právo opierať sa o článok 51 Charty Organizácie Spojených národov a nie Rusko. Osobne nikdy nepochopím, ako sa takto sám prezident Ruskej federácie Vladimir Putin a jeho minister zahraničných vecí Sergey Lavrov dokázali zosmiešniť tak trápnym a absurdným klamstvom, čím urobili zo seba totálnych diletantov. Tak im treba.
Odkaz
Rusko predstavuje pre Slovensko hrozbu, chudobu, či diktatúru a existuje veľa politikov, ktorí sú priklonení práve k Putinovi. Patria medzi nich Robert Fico a strana REPUBLIKA, ktorí nás ťahajú práve k Rusku, čím ohrozujú budúcnosť nás všetkých. Poďme spraviť všetko pre to, aby sme spolu s vami a so všetkými, ktorí nám pomôžu, zastavili najväčšie ohrozenie našej krajiny. Vo voľbách krúžkujte správne.
Matej Galo
Medzinárodné právo
Kandidát na poslanca č. 115
SASKA
