Ministerstvo vnútra Veľkej Británie rozhodlo o zavedení novej prekážky pre občanov členských štátov EÚ, v prípade žiadosti o britské občianstvo. V Británii bol prijatý zákon o takzvanom štatúte usadlíka. Tento štatút momentálne zaručuje všetky doterajšie práva každému, kto má tento štatút skompletizovaný. Podľa znenia dokumentu o štatúte usadlíka má jeho držiteľ zachované práva v Británii doživotne. V rámci predbežného štatútu usadlíka je to na päť rokov, po ktorých musí držiteľ požiadať o štatút usadlíka ako taký. Čiže ten trvalý. Avšak štatút usadlíka slúžil aj ako silný dokument pre získanie občianstva Veľkej Británie. Občania EÚ, ktorí aj napriek tomu, že sú právoplatnými držiteľmi štatútu usadlíka budú teraz musieť preukázať, že v Spojenom kráľovstve žijú legálne. Teda pokiaľ chcú získať britské občianstvo. To sa dokazuje na základe sociálneho poistenia. Táto zmena v rámci zákona o štátnej príslušnosti bola zverejnená 15. mája. Predošlé znenie dovolovalo požiadať o štátne občianstvo Británie s tým, že žiadateľ bol držiteľom štatútu usadlíka minimálne jeden rok. Preukázanie o legálnosti pobytu sa nevyžadovalo, pretože legálnosť pobytu preukazoval samotný štatút usadlíka. To, že je to prekážkou je samozrejmosť. Pokiaľ by Slovák žijúci v Británii zvolil cestu späť na Slovensko a rozhodol sa tu pracovať, napríklad na dobu jedného roka, musel by sa odhlásiť zo sociálnej poisťovne. Podľa zákona nie je možné byť zahlásený v sociálnej poisťovni vo viacerych krajinách v jednom čase. To je v poriadku. Tento fakt však vykresluje skutočnosť, že pokiaľ taká osoba nie je na území Veľkej Británie, účinok štatútu usadlíka v otázke žiadosti o britské štátne občianstvo sa míňa. A to po novom rozhodnutí. To znamená, že aj keby sa taká osoba vrátila späť na územie Veľkej Británie, do času zahlásenia sa do sociálnej poisťovne, táto osoba bude na území Británie pravdepodobne kategorizovaná aspoň čiastočne, ako nelegálny prisťahovalec. Aj napriek tomu, že má štatút usadlíka. Vychádzam z faktu, že pri žiadosti o britské občianstvo je potrebné preukázať legálnosť pobytu a to na základe sociálnej poisťovne. Klúčové slová sú legálnosť pobytu. V tomto prípade však legálnosť pobytu má už zaručovať štatút usadlíka a nie sociálna poisťovňa. Vytvárajú sa tu dve možnosti. Sofistikované, ale legálne obídenie znenia štatútu usadlíka na základe vnútroštátnej britskej legislatívy, na čo som už pár krát upozorňoval, alebo konanie v nevedomosti. V rámci Veľkej Británie by som osobne nevedomosť doslovne vylúčil.
Vždy som tvrdil, že je potrebné, aby bol dokument a jeho znenie na úrovni medzinárodného práva a nie len na úrovni britskej vnútroštátnej legislatívy. To samozrejme môže docieliť jedine EÚ a jej vyjednávači. Každý členský štát, čiže aj Slovensko má právo obrátiť sa na EÚ. Použijem príklad, len ako názornú ukážku. Nie ako oficiálnu formu môjho tvrdenia.
V európskom právnom systéme existuje prejudiciálne konanie. Podľa článku 267 ZFEÚ má každý člen EÚ nárok obrátiť sa na Súdny dvor EÚ (SDEÚ) s návrhom na začatie prejudiciálneho konania. Toto konanie sa používa v prípade, ak je spochybnený výklad alebo platnosť práva EÚ. Ešte raz, to bol iba príklad. Na základe tohto príkladu musí existovať možnosť zadať požiadavku Európskej Únii aj v tejto veci. Aspoň na preskúmanie, či nie je klúčové v tejto veci snažiť sa dostať v rámci rokovaní štatút usadlíka na úroveň medzinárodného práva.
Aj keď je každá zmluva a každý dohovor vypovedateľný, medzinárodný dohovor je veľmi silná pečať na zachovanie dohodnutého. Z vyššie uvedeného sa dá predpokladať, že Británia bude môcť časom meniť účinnosť štatútu usadlíka na základe ich vnútroštanej legislatívy tak, ako im to bude vyhovovať. To bude znamenať, že sa môžu v budúcnosti legálnym spôsobom vyhnúť akýmkoľvek právnym problémom v rámci tejto témy. Aj keby znenie štatútu usadlíka zostalo rovnaké, môže byť ovplyvnené novými zákonmi Veľkej Británie. Hypoteticky to môže znamenať aj úplnú zmenu účinnosti tohto štatútu. Preto verím, že je potrebné dať tejto téme o moc vyšší level záujmu.
