Starostlivosť o našu zver v zime je náročná práca a len tak niekto ju vykonávať nebude. Veď povedzme si pravdu, komu by sa chcelo ísť vo veľkých mrazoch von a nie to ešte aj do poľa, kde je predsa ešte o čosi chladnejšie. A presa sa nájdu takí, ktorých ani toto neodradí a nájdu si čas na naše prírodné bohatstvo. Nejeden krát som videl ako sa partia kamarátov, poľovníkov, ale i ,,ne,,poľovníkov zohnala v nedeľu po svätej omši a išli túto činnosť vykonávať. Nuž, ale tejto činnosti predchádza celosezónna príprava. Od jari až do neskorej jesene si treba zabezpečiť dostatok krmív či už je to seno, repa, alebo nejaká tá siláž, senáž. A toto všetko zorganizovať tak, aby nám to vydržalo minimálne celú zimu je proces , ktorý vyžaduje pomoc nielen od poľovníkov ale aj obyčajných obyvateľov, alebo milovníkov prírody a v neposlednom rade pomoc nášho poľnohospodárskeho družstva, ktoré vychádza v ústrety a neraz podáva pomocnú ruku či už darovaním obilia, alebo požičaním traktora. A preto, teda starostlivosť o našu zver nemôžeme nechávať len na poľovníkov, ale aj sami sa zapájať a pomáhať im.
Na počiatku zimy sme sa vybrali spolu s pracovníkmi poľnohospodárskeho družstva na polia, kde majú zasiatu lucerku (ďatelinu), aby sme tam ponasádzali drevené bydlá pre vtákov v tvare písmena T, ktorí si takto zabezpečia potravu v podobe hlodavcov a na poli sa zredukuje ich počet. Ďalším naším spoločným krokom v spolupráci s družstvom bol dozber kukurice, ktorá zostala na poli po prejdení kombajnom. No čo, v dnešnej dobe si musíme pomáhať aj takto. Podobne to je aj s repou.
Ale ešte pred samotným zimným prikrmovaním treba spraviť jednu dôležitú vec. Vždy sa nájdu nejaký experti, milovníci prírody, ktorím pri prechádzke prírodu zavadzajú, alebo sa im nepáčia krmelce pre zver a tak nám ich poškodia, nedajbože celé zničia. Na neštastie , aj také sa už stalo, a treba tieto krmelce, krmitka, soľníky... poopravovať, resp. vybudovať nové, čo tiež stojí nemalé úsilie, nehovoriac o peniazoch. Ale budiš.
Krmelce sú nachystané, krmivá zabezpečené, môžeme prikrmovať. A tak sa po nedeľnej svätej omši zberáme rýchlo domov a odtiaľ smer do nášho ,,skladu,, , kde sú uskladnené krmivá. Na traktorovú vlečku naložíme seno, repu, kukuricu, prípadne iné obilie, zoberieme minerálny liz a hor sa do poľa.
Po takto vykonanej práci nám nezostáva nič iné len sa tešiť z dobre vykonanej práce. Takéto prikrmovanie sa robí niekoľkokrát za zimu a je to náročnejšie ako si viacerí myslia. Dúfam, že som prácu poľovníka vykreslil tak, aby ste si nemysleli, že poľovníctvo je len o love zveri.
