Naša päťka sedela za svojim stolom v slušivých prešivákoch. V miestnosti sa minimálne mesiac nekúrilo.
„Chlapi, veď mi sme vlastne envirometalisti" povedal Jano len tak, aby bolo o čom.
Krčma stíchla, nikto sa ani nepohol.
„Viem, čo je cirhóza, ale o tejto chorobe som ešte nepočul" povedal Jožko. Ostaní prikývli.
„Envirometalista nie je choroba, ale chlap, čo ma rád prírodu. Čo, nečítate noviny?" odvetil Janko. „Jožku, ta ty nikdy nemôžeš byť predsedom odborov, lebo nečítaš. Do funkcii musíš investovať. Šetríš na motor, či čo? Však nemáš vodičák." podpichol. „Tak, chlapci, na naše lesy!"
Chlapcom sa uľavilo a odlepili poháriky od stola. Borovička stiekla po svahu ako jarný potôčik.
Vchodové dvere sa s rachotom rozleteli. Najprv vošiel sud piva, za ním Mariena. V predklone, s rukami na sude, váľala novú zásielku do zadnej miestnosti.
„Serus Marien!" slušne pozdravili chlapci. Vážili si ju. Ani nie preto, že už bola na dôchodku. Skôr preto, že všetko, čo bolo na korbe nákladného auta, za tie roky, prešlo jej rukami.
„Marien, daj to tam dozadu." povedal krčmár a prehodil špáradlo do opačného kútika.
„Tam je uhlie, nezmestí sa. A na korbe sú ešte tri!", odvetila pani Mariena
„Tak ho poprehadzuj. Môžem ja za to, že je mierna zima a nestihli sme všetko popáliť?"
„Veď jeden môžeš nechať tu, my to zvládneme" povedal nesmelo Pišta.
„Ďakujem chlapci, že mi chcete pomôcť. Čo sa to, s tým svetom, deje? Aj premiér včera vešal bielizeň..., no bola nejaká suchá. To asi len tak, zo srandy" povzdychla starena.
„Ta, veru zo srandy" kontroval odborový predseda Jano. „Však aj Pišta len sranduje"
„Ta ja som myslel, že ho popijeme" ohradzoval sa Pišta rozhorčene, že ho nepochopili. „Však je MDŽ!!!"
Krčmár trochu spozornel a potom prikývol. „Nechaj ho tu, chlapci to zvládnu. Tamtie tri môžu zostať na chodbe."
Starena odišla dokotúľať ďalšie. Krčmár automaticky doniesol novú rundu, položil pred chlapov, a trochu váhavo poznamenal. „Nemali by sme Marienke niečo na MDŽ?"
Chlapi na seba pozreli. Nezvykli uvažovať, ale teraz sa dobrovoľne premohli.
„Mala by to byť kozmetika a niečo užitočné" poznamenal Feri. Všetci prikývli. Krčmár trochu pouvažoval a potom objavne zvolal. „Mám tam Indulonu!"
„Výborne," prikývol predseda odborov. „A napíšeme premiérovi!"
Krčmár naotočku priniesol papier a pero. Predseda s maximálnou snahou o úhľadnosť napísal.
Milý premiér!
V rámci obojstrannej spolupráce medzi vládou a odbormi Vás žiadam.
Pošlite nám jeden pár čipkovaných, pracovných rukavíc.
Česť bezpečnosti práci!
Podpísaný
Predseda odborovej organizácie Janko.
