Gyros ktorý jedol v nemenovanom ázijskom bistre bol dobrý len vďaka, podľa neho, obrovskému množstvu tatárskej omáčky. Pomyslel som si svoje a nechal som ho v jeho opojení...
Neviem čo ľudí tak fascinuje na tatárskej omáčke. Mne to skôr príde ako pochutina na zakrytie zlej chuti, alebo pri menej kvalitnom jedle, na vytvorenie vôbec nejakej. Vajcia s olejom, octom, uhorkami a kde čím zmiešané do bielej tekutiny. Fakt super. Často to vidím aj v jedálni na internáte, ako si ľudia na večeru dávajú vypražaný syr s hranolkami a celú tú báseň zalejú tatarkou. Fuj! Pritom je zväčša výber väčší, vcelku pestrý a na pomery závodných jedálni aj chutný. Veď množstvo jedál sa vyznačuje tým, že sú podávané s omáčkou, ktorá je na úplne inej úrovni. Šťava z mäsa, vyberané druhy korenia, opatrne sypaná soľ (kedy ako), jemne podliate vínom, smotanou, vývarom, zahustené vločkou masla. Posypané petržlenom.... No prosto krása. Ale DRB!! Nacvála nejaký negurmán a treskne do toho tatarku. Zabije všetko dobré, čo bolo pre naš žalúdky stvorené. Urazí kuchára ktorý sa snažil a poteší veľkovýrobcu ktorý sa snažil tiež. O čo najväčší zisk a najmenšie náklady.
Možno budete oponovať, že napr. ten syr s hranolkami je strašne suchý a iné výhovorky. No, ale kto povedal, že si ho musíte dať? A kto povedal, že si k nemu nemôžete dať šalát? Všetko záleží od toho, akým chutiam dáte prednosť a či zostanete žiť v gurmánskej zadubenosti alebo sa osmelíte a znovu/objavíte nové, nepoznané a oveľa lepšie chute! Ak nechcete, tak si jedzte tú svojú tatarku. Nútiť nebudem nikoho, v duchu sa čudovať, to áno.
P.S.: K tým šalátom, pamätáte si ten mrkvový zo školských jedálni? Tak to bolo a ešte stále je pecka!
P.S. 2: Zemiakový šalát na vianoce sa dá spraviť aj so smotanou a jogurtom.
