Rozhodovanie sa a umývanie vlasov

Rozhodovanie sa – je to moment, s ktorým sa stretávame každý deň od rána až do večera. Sprevádza nás vlastne takmer každým okamihom dňa, života. Už keď ráno vstávam, musím sa rozhodnúť, čo si oblečiem, čo si dám na raňajky, či cestou do školy nastúpim na tento autobus alebo počkám na iný... Toto sú ale situácie, ktoré ešte pomerne dobre zvládam. Horšie je to s takými typu: ktoré topánky si kúpim (keby to nebolo nevyhnutné, ani by som do obchodu nešla, ale už nejaké fakt potrebujem... len ktoré sú /budú tie pravé??), ktoré rifle si vyberiem (keď sú v podstate všetky rovnaké...) – áno, správne ste postrehli, že aj s nakupovaním mám problémy. Pramení to z toho obrovského množstva, z veľkého výberu vecí, ktoré sa v podstate ničím zásadným nelíšia. Ak by som si mala vybrať z piatich druhov, to by som ešte zvládala, ale takto... Viem, že potom by bol svet menej pestrý a jednotvárnejší... no i toto je jeden z dôvodov môjho problému s konzumizmom... ...neustále rozhodovanie sa...Ďalšia oblasť, kde sa moja hlavička potrápi rozhodovaním, je využívanie (voľného) času. Túto znášam najhoršie. Sú určité akcie, podujatia, ktorých by som sa rada zúčastnila, no vybrať si môžem len niektoré. Či už je to preto, že sú v rovnakom termíne alebo preto, že občas treba byť aj doma – to nie je dôležité. A tak sa dostávam pred situáciu – akcia alebo záhrada? Leto na Slovensku alebo v zahraničí? Animátorské sústredenie alebo dovolenka s našimi? A hodnotiť všetky tie pre a proti...až napokon vyrieknuť rozhodnutie, ortieľ. Tohto sa zriekam, idem sem. Alebo nie, tam. Sem. Tam. Keď ja neviem!!! Prečo sa musím stále rozhodovať??? Niekedy ma to vie poriadne rozhnevať. Keď ja to tak nemám rada... :( Prečo ma „týrate“? Viem, že by som mala byť rada a vďačná, že žijem v demokratickej krajine, kde sa môžem slobodne rozhodnúť, na akú školu chcem ísť študovať (to bol pred rokom problém!! :)), čo robiť vo voľnom čase, ako sa obliekať... Neuvedomujem si, aký veľký dar je možnosť rozhodovať sa. A možno si to uvedomujem. Ale len trošililinku. Neviem ho však oceniť... (aspoň zatiaľ).A k tomu umývaniu vlasov... to mi len tak napadlo. Tiež je to činnosť, ktorú zo srdca neznášam, ale pripadá mi vo svojej podstate veľmi podobná rozhodovaniu – nemám ju rada, ale pre život (pokiaľ chcem vyzerať ako-tak k svetu) sa bez nej nezaobídem. Bez umytých vlasov ani bez rozhodovania sa, či chcem alebo nie, obe sú potrebné. A preto mi nezostáva iné, ako sa s nimi nejako zmieriť a vydržať to. Alebo nie?