Predvianočná chvíľka na stíšenie sa

 Betlehem bol pri príchode Jozefa a Márie preplený. Tak veľmi, že sa nemali po namáhavej ceste ani kde zložiť. Hostinec bol obsadený... nuž sa nakoniec rozhodli pre maštaľku. Pre malú nenápadnú maštaľku kdesi za mestom. A práve tu, v nej, sa narodil malý Ježiško. Boh. Nie v centre diania, kdesi uprostred toho plného mesta v krásnych komnatách, ale v skromnej maštaľke. Kdesi úplne mimo, kde by ho nikto nehľadal...
 Kde hľadáme Boha my?  Narodenie malého Ježiška zvestovali anjeli. Váženým občanom mesta, krajiny? Nie. Obyčajným chudobným pastierom. Pastierom, o ktorých môžeme povedať, že boli druhoradí... A práve im sa zjavili anjeli a rozpovedali čo sa stalo.
Myslím si, že dôvodom ich radosti nebolo len narodenie malého Ježiška, ale aj určitá hrdosť, že práve im sa dostalo tej cti uzrieť malého Ježiška ako prví, že si ich niekto všimol, že pre niekoho sa stali takými dôležitými, že práve s nimi sa prišiel podeliť o radosť....  Aj za nami Boh prichádza, aj my, každý jeden z nás, je pre Neho dôležitý...
  Narodenie a poklona Spasiteľovi, radostné piesne anjelov... to všetko boli pre pastierov bezpochyby výnimočné chvíle. Po čase však oslava skončila, pastieri sa pobrali nazad k svojim ovciam, anjeli sa vrátili do neba. Niečo tu však po nich zostalo. Hviezda. Hviezda, ako posolstvo a správa o Ježišovom narodení. Hviezda, ktorá svieti aj dnes. A je len na nás, ako sa rozhodneme. Môžeme si ju nevšimnúť a pokračovať v bežnom živote, ako mnoho ľudí v minulosti i dnes. Alebo na ňu môžeme upriamiť svoj pohľad, ako to spravili učenci - múdri králi - a vybrať sa za jej svetlom, sledovať ju.  Ako sa rozhodneme?

Požehnané Vianoce! :)