Povedal ju asi 10ročný chalan animátorke, ktorá ho poprosila, aby sa nevozil na jej kolobežke a zaparkoval ju. To, že od neho vlastne nechcela žiadnu službu - veď on sa na jej kolobežke vozil bez dovolenia, ani nechcem rozoberať.
Ale... dosť mi vyrazila dych. Až tak, že som sa ani nezmoohla spýtať sa ho, kde na také niečo prišiel. A upozorniť ho, či si všimol, kde je. V oratku, na akcii, ktorú aj pre neho pripravili animátori. Vo svojom voľnom čase. Týždeň sa stretávali, aby vymysleli motto, spôsob realizácie, všetky tie aktivity, pripravili plagáty, spropagovali akciu.... roboty mali vyše hlavy. Nikomu z nich ani vo sne nenapadlo, že by za to od niekoho mali chcieť peniaze. Všetci boli a sú dobrovoľníci a v duchu hesla nášho oratka: Som tu pre Teba, bolo pripravené aj toto podujatie.
To tak na ilustráciu. Tá veta mi nechce dať pokoj už týždeň. Mal ten chalan pravdu, alebo nie?
Každý z nás žije v "svojom" svete. Má priateľov a ľudí, s ktorými sa denne stretáva, pohybuje sa v určitom prostredí. Ja, našťastie, keďže fungujem ako animátorka (dobrovoľníčka) prichádzam takmer denne do styku s ľuďmi, ktorí chcú robiť a robia niečo pre druhých. Lebo im na nich záleží, lebo sa chcú s nimi podeliť o radosť, ktorú zažili a zažívajú... dôvody sú rôzne. Viem teda, že takýto ľudkovia ešte nevymreli.
Chcem sa však spýtať - Je to bežné? V "mojom" svete áno. A inde? Naozaj chcú Slováci za všetko peniaze a nie sú ochotní urobiť niečo pre druhých len tak? Doučiť kamaráta, postrážiť známej bábätko...
Neviem. Už týždeň mi vŕta v hlave táto veta a neviem, čo si o nej mám myslieť. Mal ten chalan pravdu, alebo nie? A prepánajána, kde na niečo také prišiel? Doma? .... Čo si o tom myslíte vy?
