V novembri nás Klára pozvala do Prahy. Prišli tiež Matt a Lizzy (Austrálčania, ktorí od toho začiatku septembra, čo sme sa rozlúčili, cestovali po Európe), Hartwig s priateľkou (Nemec, ktorý s nami kráčal takmer polovicu cesty), a tak sme nemohli chýbať ani my tri.
Ako sme tak raz večer sedeli na medovine, spomínali a rozprávali sa o všetkom možnom aj nemožnom, Matt si spomenul, že okrem nás troch pozná ešte jedného Slováka - Tommyho. Asi pred 2-3 rokmi spolu brigádovali v Dánsku pri oberaní jahôd. Bol to pohoďák, mal dredy a robil v Bratislave v čajovni.
"Ja ho asi poznám," vyrazila nám dych Ria. "Veď... tých čajovní v Bratislave nie je až tak veľa, navyše drednatých chalanov v nich tiež nie je ktoviekoľko. Ak je to ten, čo si myslím, robí v čajovni, čo je hore pri Zochovej." Fíííha, nechápali sme my, českí ani nemeckí priatelia a Matt sa len neveriacky smial. Vo vreckách pohľadal kus papiera a napísal mu krátky list. Že ak by sme sa s Tommym stretli, nech mu to odovzdáme a pozdravíme ho.
Ako som sa tak túto stredu túlala mestom, zablúdila som aj do jednej čajovne. Až keď som vošla dnu a zbadala som chalana s dredmi, uvedomila som si, že sa nachádzam neďaleko Zošky... Nuž mi nedalo, aby som sa ho nespýtala, či náhodou pred nejakými 2-3 rokmi nebrigádoval v Dánsku. "Nie," znela jeho odpoveď. "Ale predomnou tu pracoval jeden chalan, Tommy a on tam bol oberať jahody. Ale teraz je v Španielsku. Prečo?"
"Fúúúha, ten svet je fakt malý!" pomyslela som si a vysvetlila som mu situáciu. Až doma mi napadlo, že som sa ho mala spýtať, čo Tommy v tom Španielsku robí. Či náhodou neputuje do Santiaga... ;-)
Venované všetkým priateľom z Camina... :)
