Mám 19 a tiež sa častokrát cítim ako na hojdačke. Všetko je v pohode, dobrá náladička ... zrazu stačí jeden podnet a už ma každá maličkosť vytáča, hnevá, zlostí. Blbo reagujem na ľudí okolo, rozčúliť sa dokážem pre hocakú drobnosť. A o chvíľu sa to zase zmení – príde melancholická nálada a som smutná zo všetkého naokolo. Preplačem pol dňa pretože som sama doma, je mi tu smutno, všetci na mňa kašlú a vlastne ma nikto nemá rád....
Raz som veselá, s dobrou náladou, dokážem komunikovať s ľuďmi naokolo a všetko je v pohode. Inokedy sa správam ako úplne pribrzdená a mám pocit, že sa s druhými neviem ani poriadne porozprávať.
Fakt sa cítim ako najväčšia pubertiačka – chvíľu hore, potom zasa dolu. Ale ja mám 19! a mala by som byť (aspoň z väčšej časti) už za vodou. Tak prečo tu lietam ako taká dvanástka?
Minule, keď som zas raz (so Žirafkou v náručí :) - z nejako podobne „vážneho“ dôvodu plakala, musela som skonštatovať, že som asi fakt vadná. Povedzte mi, je toto normálne?
Možno trošku hej. To tie strelené hormóny. Najprv im šibe, lebo sa blížia moje milované dni, potom preto, lebo sú tu a opäť lebo je po nich... zase sa blížia... stále dokola. A ja sa cítim ako na hojdačke – chvíľu hore – dolu – hore – dolu – ...
Najhoršie je, že sú to veci, ktoré veľmi neovplyvním. Môžem sa síce snažiť viac ovládať a nevybuchnúť, ak som podráždená, ale tie veci ma budú tak či tak neuveriteľne vytáčať...
...plačom síce nikomu neublížim, ale pripadá mi choré, keď sa rozplačem pre takú blbosť...
...komunikáciou sa dá tiež všeličo pobabrať, aj keď pred „tými ostatnými“ sa dá na pár minút zahrať pohoda a ľudia, ktorí ma poznajú a na ktorých mi záleží to snáď nejako pochopia...
Keď sa teda nabudúce budem zase správať ako pribrzdená, bezdôvodne plakať alebo podráždene a nervózne reagovať na úplné blbosti, skúste mi to odpustiť. Ja by som fakt rada bola normálna.... :)
Na záver ešte jeden vtip, ktorý je podľa mňa dosť pravdivý, a preto sa mi páči:
- Viete prečo ženy, keď majú svoje dni, varia polievku v piatich hrncoch?
- ???
- Lebóóóóó !!!!!