kolko som uz vlastne vonku? skusam si spomenut ale nejde mi to. co sa vlastne stalo? naposledy si pamatam ludi...ano! vraveli nieco o oslave zivota v meste...vrrrrrm! tmavozeleny fiat punto prefrcal celkom blizko mna. co sa tak pozeral z okna? aha...mozno ta kaluz krvi. hmmm...to by mohlo svedcit asi o tom, ze sa predsa len daco stalo... no nic. narovnam sa. obzeram sa dookola. kde som to? dokelu! ved to tu nepoznam...mrakodrapy kypiace vo vsetkych farbach stoja okolo mna a divaju sa na mna, ako sa asi divaju ludia na diskoteke, ked medzi nich vojde madonna. ticho civia na mna svojimi sklenymi tabulami. "nic nevravite?! ste presne ako vsetci ludia!!! nic - len tiche pohlady plne predsudkov! hnusi sa mi z vas! kaslem na vas! nepotrebujem vas!"zjavne ignoruju, co im vravim a pokracuju v primitivnom cumeni. kaslem na nich. ruky do vreciek, chodza typu "som v pohode", mierne kolisanie hlavy, aby bolo vidiet, ze som fakt v pohode. mierim nevedno kam.pri 3. krizovatke zabocim dolava. neviem... mozno je to krajsia ulica ako tato unudena priamka plna hlupych vysokych mrakodrapov, netaktne cumiacich na mna. po par metroch prechadzam okolo mcdonaldu. par domestikovanych ludi sediach na stolickach z pravej ocele. podobaju sa na male ruzove prasiatka, ktore si nic ine nevsimaju len ten svoj vysokokaloricky a plnohodnotny cheeseburger s 0,7 g horcice, 1,4 g kecupu, par gramov instantnej cibule, platku "syra" a platku "bravcoveho masa". inak neviem kolko gramov umelych prichuti musi obsahovat toto "maso", aby dokazala ta masa sojoveho odpadu chutit ako bravcovina...spoza pultu sa na teba usmievaju mile dievcata v nadhernej uniforme. trojpalcovy usmev typu "happy america" . podidem blizsie k jednej z nich. "dobry den!" citim vonu winterfresh-u s prichutou maty. "nazdar!" to mi staci... idem na wc. este len otvorim dvere a uz ma ovali "cistota a vona". je mi na vracanie! radsej pojdem niekde k stromu ako tu...kracam dalej ulicou. pomaly sa zacina novy den. na parkovisku sa 2 slecny, zjavne podnapite, castuju privlastkami. do toho im kontruje skupinka chalanov pobliz svojho namakaneho peugeotu 206. ich hlavy su plne bubliniek a etanolu. rehocu sa na tom ako ich spolocnicky si trhaju vlasy, robia zo seba navzajom kravy a primitivne stetky. suka. svina. ha-ha-ha. nechce sa mi to dalej pocuvat. a toboz este vidiet. idem dalej. opodial sa dozaduju svojho majetkoveho prava ubohi bezdomovci. jeden druhemu si idu vyskriabat oci za to, ze spia na spolocnom "pozemnku". odplujem si na znak rozsudku, podobne ako to robia velavazeni sudcovia s neomylnou vaznostou v malichernych zalezistostiach ohladom rozkradania statneho majetku. moje kroky postupne hustnu pod navalom vone mesta. pomaly ich prestavam vnimat a citim uz iba tu vonu. vonu velkomesta. ten parfem najvacsej znacky na svete. vdychujem ho nasilu, aby si naveky moje pluca zapamatali tuto hodinu. pozeram na ranu na hrudi. este stale z nej tecie krv. asi uz pojdem domov. dost bolo dnes kultury. pojdem domov - do tej divociny pokoja a chapania hodnoty cloveka. tam si osetrim ranu trochou roztoku trpkosti a natriem kremom znacky "trpezlivost". nakoniec si lahnem do postele. no este predtym sa nadopujem liekmi od neznamej zahranicnej firmy "nadej"...
